HedvabnaStezka.cz SvetOutdooru.cz SvetBehu.cz TuleniPasy.cz Padler.cz FestivalObzory.cz SnowFilmFest.cz ExpedicniKamera.cz

Marocká Essaouira hýří barvami lodí, koberců a obchůdků na pobřeží

Marocká Essaouira hýří barvami lodí, koberců a obchůdků na pobřeží

Atlantické pobrežie Maroka skrýva viacero zaujímavosti. Okrem notoricky známych miest akým je Rabat, alebo preslávená Casablanca sa oplatí navštíviť menšie, no o to príťažlivejšie miesto zvané Essaouira. Úzke uličky hrajú modrobielou farbou, prístav je plný drevených rybárskych lodí a malé podniky sú naplnené vôňou grilovaných rýb.

Argánový oriešok

Cesta na Atlantické pobrežie z kráľovského Marakéšu vedie cez nesmierne zaujímavý marocký kraj. Jemne zvlnené pahorky zdobia košaté stromy plné argánových orieškov. Stromy až nápadne pripomínajú olivovníky a z ich plodov sa tiež lisuje olej. Ten je dokonca ešte drahší a zdravší ako samotný olivový olej.

Zastavujeme sa aj v malej predajni, kde ponúkajú výrobky z výťažkov drahých argánových orieškov. Staršia žena a dievča spolu sedia na zemi a predvádzajú ako sa vyrába olej. Dievča má pred sebou položený veľký kameň a ďalším, tento krát menším rozbíja orech za orechom. Takto vylúpané plody si berie do kamenného mlyna a drvením získavajú vzácnu tekutinu. Pri pohľade na krajinu prekvapia našinca aj stromy, po ktorých skáču kozy. Nieje prekvapením zazrieť strom, kam sa nejakým spôsobom vyštveralo šesť či sedem kôz. Stoja na úzkych vetvičkách a kŕmia sa čerstvými zelenými listami.

Vynárajú sa biele domy Essaouiry (čítaj Sawíra). Mesto sa stretáva s Atlantickým oceánom a patrí k najpríjemnejším prekvapeniam celého marockého pobrežia. Jej prímorská atmosféra, úzke ošarpané modrobiele uličky a vôňa grilovaných rýb sú len tri dôvody prečo si ju návštevníci zamilujú po prvých krokoch. Atlantické pobrežie kedysi ľudia považovali za koniec sveta, pretože si nevedeli predstaviť, že by na druhej strane nekonečného mora mohla ležať pevnina. Práve jej poloha zabezpečovala obživu miestnym ľuďom.

Prvé osídlenie založili ešte Feničania a mesto dostalo meno Migdol, ktoré by sa dalo preložiť ako strážna veža. Príznačné meno pre prímorské sídlo. Ako sa ukázalo, skalnaté pobrežie bolo plné malých mušličiek murex, z ktorých začali miestni vyrábať drahocenný purpur. Vďaka nemu rástla prestíž mesta a dlhé stáročia po tom sa stalo významným centrom, kde sa zastavovali lode a obchodovali.

export_hs_gallery
Maroko je zemí plnou úžasných měst. Za zmínku stojí Rabat, Marrakéš i Meknés.

V 15.storočí mesto získali pod svoju kontrolu rozpínaví Portugalci a premenovali ho na Mogador. Tento európsky národ vtisol mestu svoju nezameniteľnú pečať v podobe kamennej portugalskej pevnosti. Tá sa nápadne podobá na snehobielu Belémsku vežu ležiacu v Lisabone. Dnes sa stala obľúbeným miestom pre domácich a turistov, ktorí odtiaľto pozorujú nádherný západ slnka. Každý večer sledujú desiatky očí ako krvavočervená slnečná guľa pobozká chladné vlny Atlantiku a krajina sa začne ponárať do tmy.

Obedná prestávka

Predo mnou vyrastá biele mesto obklopené šedivými hradbami. Jeho domčeky medzi seba zapadajú ako kúsky skladačky, pričom navodzujú podmanivú starobylú atmosféru. Farbu z ich stien pomaly, ale isto nahlodáva zub času a kde tu sa objavujú „mapy“ z opadanej omietky. Stará časť mesta ako ju poznáme dnes začala vznikať približne v 18.storočí. Sultán si najal francúzskeho architekta a ten vo svojej práci nechal splynúť tradičné marocké prvky so západoeurópskou architektúrou. Essaouira sa rázom stala križovatkou obchodných ciest medzi tajomným Timbuktu a Európou.

Časy, keď obchodníci prinášali zlato, soľ či slonovinu sú už dávno preč. Nad mestom sa dá rozoznať niekoľko malých pyramíd. Sú to vrcholy minaretov odkiaľ zvolávajú miestnych obyvateľov päť krát denne k modlitbe. Na skalách posedávajú ľudia a hľadia na oceán. Nebo nad nami pokryli poletujúce čajky. Môže ich tu byť niekoľko desiatok a neúnavné krúžia nad hlavami, mestom a vlnami.

Na priestrannom kamennom námestí cítiť ako sa mieša slaný morský vzduch s vôňou dreveného uhlia. Kúsok od prístavu stojí vedľa seba niekoľko na vlas rovnakých stánkov. Všade predávajú čerstvé ryby a dary mora. Vyzerá to tu ako na rybej tržnici, len s tým rozdielom, že na akú rybu si človek ukáže, tú mu hneď očistia a položia na rozpálený gril. Sedíme pod improvizovanou strieškou a dostávame misku kreviet a grilované ryby s výhľadom na oceán. Za chrbtom nám vyhráva dvojica potulných muzikantov oblečených v tradičných mužských džalabijách. V čase obeda sa všetky podniky zaplnia do posledného miesta a atmosféra plná hudby, arabčiny a ľudí pripomína skôr orientálny festival než obednú prestávku.

Kopy suvenírov

Zapadáme do najbližšej ošarpanej uličky starého centra zvaného medina. Z múrov vyhriatych ostrým poludňajším slnkom vyžaruje pohoda akosi prirodzene. Obchodníci siestujú v tieni svojich obchodíkov alebo nečinne posedávajú na malých stoličkách priamo na ulici a hlasno sa zhovárajú. Pohľadmi a gestami zvádzajú k návšteve každého okoloidúceho.

Kopa suvenírov, nádherne vyšívané orientálne oblečenie, zdobené vodné fajky či voňavé čaje. Málokedy sa dá náporu arabských obchodíkov odolať a aspoň na malú chvíľku do nich nenazrieť. Kľukaté uličky starej mediny sa stali v roku 2001 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Hradby mesta stúpajú priamo z mora a ohraničujú severozápadný cíp opevnenia. Medzi mohutnými kamennými múrmi sa na mieste Skala de la Ville krčí niekoľko kanónov. Ich dôstojnosť narúša hrdza prechádzajúca sa po ich tele. Mlčky hľadia na oceán odkiaľ v minulosti zvyklo prichádzať nebezpečenstvo. Spenené vlny sa rozbíjajú o ostré skalnaté pobrežie. K takýmto obrázkom neodmysliteľne patria poletujúce čajky.

Priamo za hradbami je dlhá ulica plná malých dielní. Vo všetkých menia remeselníci kusy dreva na obdivuhodné umelecké diela. Essaouira je najznámejším mestom celého Maroka, keď sa jedná o vyrezávanie do drahého tujového dreva. Šikovné ruky milovníkov dreva obohatené o roky praxe dokážu v krátkom čase vykúzliť múzejný artefakt. Zdá sa akoby sa ich ruky pri dotyku s drevom doslova roztancovali.

Obchodíky sú plné vyrezávaných skriniek, ktoré v starých arabských rozprávkach ukrývajú nejedno tajomstvo, stoličiek, stolov, tabuliek vyplnených ornamentami alebo stolové hry, pri ktorých dokážu miestni muži so šálkou matového čaju presedieť nekonečné množstvo času. Ten však v týchto končinách nikdy nehral veľkú rolu a čím skor si to ich návštevník uvedomí, tým ľahšie zapadne do miestneho koloritu. Jediným problémom pri spracovaní dreva ostáva fakt, že čím viac ľudí si túži odniesť domov niečo na pamiatku, tým viac tujových stromov musí byť vyrúbaných, aby uspokojili dopyt.

export_hs_gallery
Prohlédněte si další fotografie z Maroka ve fotogalerii.

Najnavštevovanejšie mesto Maroka?

Essaouira nepatrí medzi najnavštevovanejšie mestá Maroka, nieje ani najväčším mestom krajiny, ani nepatrí medzi najznámejší štvorlístok kráľovských miest, no aj napriek tomu sem prichádza stále viac a viac turistov. Čím to je? Odpoveď nájde návštevník práve pri potulkách „obyčajnými“ uličkami starého mesta. Stratí sa v čase aj priestore a bez toho, aby sa staral kam sa zatúlal sa nechá unášať prúdom ľudí, vôní či iných podnetov.

Tu si sadne na osviežujúci, presladený mätový čaj, tam prehodí pár slov s predavačom sladkostí, ktorí mu nakoniec ponúkne jeden koláčik „na privítanie“ a na konci ulice si už v taške odnáša jablkový tabak do svojej vodnej fajky. Miestni presne vedia čo platí na turistov. Na vytiahnutom grile sedí niekoľko veľkých hlinených nádob s rozvoniavajúcim tajine. Je najtypickejším marockým jedlom, ktoré sa oplatí ochutnať.

V pyramídovej nádobe sa dusí mäso vo vlastnej šťave, zemiaky, olivy, zelenina a k chutnému jedlu sa podáva chubz, domáci chlieb. Stačí len ukázať prstom a o pár minút stojí tento kulinársky zážitok priamo pred Vami. Keby boli steny uličiek natreté čerstvou farbou stratili by veľkú časť svojho čara. Ich biele fasády zdobia často modré okenice a dvere. Niektoré uličky sú tak modrobiele až mi behá po rozume grécky ostrov Santorini. Na konci dotvára atmosféru hnedý hranatý minaret ozdobený sivozelenou strieškou.

Staršie ženy majú na sebe dlhé splývajúce šaty a vlasy zahalené šatkou, no u mladších to vyzerá úplne inak. Tie si svoje vlasy skryjú len málokedy a šaty radi vymenia za džínsy s tričkom. Aj počet mužov oblečených v tradičných džalábijách s kapucňami je nekompromisne nižší v porovnaní s mužmi obľubujúcimi „európsky štýl“. V tomto patrí Essaouira medzi modernejšie marocké mestá.

Moulaya Hassana

Námestie Moulaya Hassana z jednej strany ohraničuje kamenný oblúk ozdobený dvomi vežičkami, polostĺpmi a tromi malými polmesiacmi. Prístav vyzerá ako záplava modrej farby. Všetky malé drevené loďky sú natreté modrou farbou v slabom aj tmavšom odtieni. Niektoré sú už za tie roky poriadne doudierané, ale stále plnia svoju funkciu.

Viaceré majú na prove lode malú hviezdičku, akoby chceli naznačiť že ešte pred východom slnka vyrážajú prví rybári na more za svojim úlovkom. Ako každé prímorské mesto aj tu má rybolov dlhú tradíciu a pre mnohých ľudí to je aj jediným zdrojom obživy. Blízke vody sú bohaté na malé sardinky alebo obľúbené úhory. Za malými člnmi odpočívajú po rannej šichte väčšie lode plné rôznych tyčí a špagátov. Betónové mólo obohnané vodou sa stalo útočiskom pre rybárov. Čistia svoje siete od malých rybiek a hádžu ich do nádoby s vodou. Neskôr ich naložia do soli alebo naplnia zvláštnou zmesou byliniek či korenín a marocká špecialita je na svete.

Zkušenosti čtenářů

Waclaw

Ten maník v červený čapce je snad všech fotkách z přístavu. Tady, v Lonely Planet, i já ho cvaknul.

Franta

Marocká Esseouiva je pro zhýčkaného evropana klenot který Vám vyrazí dech …vratíte se o dvě stě let zpět , kontrast noveho světa a historie a tradic kde se bojuje v dobem slovasmyslu o každodení přežití… na každém kroku kontrast luxusu a chudoby ale taky radosti ze všedního života ,lide jso tu hrdí slušní ale cizinci a turisti jsou pro ně předmětem zájmu čislo jedna protože přivezli peníze a chtějí je utratit ,obchod jakéhokoli typu je pro ně denní nutností ale taky zálibou, při nakupování si užívají obě strany,smlouváni je věc kterou v evropě  v této podobě moc nezažijete,vjímkou je nákup základních potravin chleba …pitná voda…arganový olej …na tržnicích …restauracích ,je tam při vjezdu do města Karfur tam je eropské zbiží a potraviny …za pevné ceny…připomíná to vzdáleně Dubrovník ale přístav je opavdu starý až to vyrazí dech ale mají tam skvělé ryby a mořské potvory všeho druhu a na místě vám to levně… musite se vyznat ,,,připraví očistí upečou ugrilujou a pod lodí kterou klidně měsíce připravují v suchém doku si to sníte v neskutečné atmosféře na kterou do smrti nezapomenete  a město v hradbách se stovkami obchůdku a manufaktur hlavně s nábytkem a všudypřítomné stovky briček ve kterých vás za pár drobných kamkoli po městě odvezou … metro není městská je archajická do uliček nic nevjede kromně kol skutru trojkolek a ručních vozíku … před hotelem pokud nejedete taxíkem tak Vám normálně vytrhnou kufr na kolečkách z ruky naloží na ruční dvoukolák a zeptá se kde a už jdete za ním na autobusové nádraží Supratrans nebo k taxiku …nezlobte se na ně je to jejích denní boj o přežití je to jejích chleba těch pár drobných Vás nezabije malý chleba stojí 2 až 4 dirhamu a máte dobrý pocit …bohužel je tam taku doslova desítky starých lidí kteř stojí na kuždém rodu a žebrají nic jiného jim nezbýva duchody tam nejsou ana práci už prostě nemají silu, aní náš zatracovaný socialismus ale to už sem se dostal do politiky …rozhodně si tam zajedte nebo zalette doporučuju od podzimu do jara …zapadní duchodci tam za pár eur v obytnch vozech u pláží přečkají celou zimu , pokud neprší a svítí slunko je tám nádherně i v zimě a příjemné telotykolem 20 stupnu v poledne večer a noc studená spacák sebou hotely moc netopí ale když nefoká vítr tak opalovačka a procházky na nekonečnych plážích…když fouká tak všichni v kakaravanech do neoprénu a do obřích vln jako na Floridě …ale nabojte se místa dost jedná se odesítky nadšenců Atlantik je nekonečný a pláže sto kilometrů písku napravo nebo nalevo, né jako v CHorvatsku skály štěrk betonove plata v lepším případě oblázky ale nachci dělat reklamu určitě je zase složitější es tam dostat … autem 3000 km letadlem 3h z Frankfurt Haan cca 3 hodiny ale… Výjezd Opavy 20.00 do HAANU 8h autem asi 1000km pak najít zaparkování v soukromí ma letišti pro čecha draho 30 až 50e na 10 dníale i více ale zase letenka za 48e u nizkonakladovky do letadla sverrr i v létě!!! je tam kosa a průvan z klimy pak pomalu hodina na letišti v Marakéši do už se stmívalo 15 min taxíkem na autobusák 7 km koupit lístkya bagážne na autobus odjez po 20.00 taktak sme to stihli autobus už couval z řady k výjezdu ale taxikář ho předjel a mávnul na něj šofer ochotně zastavil jeden běžel koupit jízdenky…předpoklad mluvit trochu základy angl.  znovu ochotně otevřeli zavazadlový prostor šup dovniř kufry pozdrav a poděkováni řidiči usměvy -odkud -Čeko .aaa Prááág-nechali sme ho při tom …sedáme na volnou zadní pětku…spolucestujíci domorodci uplně v klidu žadny stres že zase ti Češí zdržujou … jinák čekačka v Mackdonaldu 24h nonstop u nádraží je tam i vlakové do rána na první spoj …vytahujem zachráněnou placatici domácí V Raduni pálenou slivku a na zraví Maroko… už sme tady…čeká nas ještě asi 150km novým busem Iveco klima …jinák dál ve vnitrozemí 30 let !!! staré šunky, v létě prý,  jezdí otevřene okn i troje dveře žádna křeč a nějaké předpisy … po dvou hodinách jízdy s 15 min pauzou dorážíme na autobusák v Essaouiře ještě pěšky deset minut do hotelu, i když levný taxi odmitáme…la šukran… procházka nám prospěla jsme v hotelu pozdrav, rezervace,dva pokoje po dvou v druhém patře pěkný výhled …a už bydlíme…je 23.00 !!!takže 27h na nohách …jdeme na náměstí a do přístavu na večeři…omeleta maso zelenina pomeranč.jujce marocký mátovy čaj třtinový cukr … pár fotek jdeme kolem pláže vlny bijou jdeme po pisku k vodě …oceán…skoušíme teplotu  samzřejmě studený a slaný… ale suchozemci od moravice Slezské harty….. si to prostě nemůžou odpustit  jdeme spát mám toho ´plné kecky powerky …na pokoji ještě honza chodec ať spalime červa …nejsme očkování ale v zime to není tak akutní…ale desinfekci nemůžete nic pokazit …dobrou…Ráno v 6.00 asi? budíček!!! jak na volně v Brně v78…nástup na rozcvičku!!!polil mě pot… Moezín na mešitě spustil modlitbu!!! v zapětí jsme pochopili proč je hotel tak levný…po čtvrthodině konečně přestal…znovu usínám za týden nám to už ani nepřišlo měli sme s toho srandu a navšední zažitek …uuuáááááá… tak zase někdy čau to bych muse napsat román zbývá ještě sedum nocí! …zdravim všechny cestovatele a dobrodruhy pěkne zážitky napište taky nějaké zkušenosti příště bychom chtěli do Atlasu,prý taky pěkný masakr…Franta z Opavy

Přidej svou zkušenost nebo doplň informace

Odpovídáte na komentář:

Články v okolí