Cestovanie s dieťaťom mení všetko a z otázky „kam ideme“ sa stáva otázka „ako tam dôjdeme, aby to všetci zvládli“. Práve Čína, obrovská, hlučná, chaotická aj fascinujúca, bola prvou krajinou, ktorú sme nezažili ako pár, ale ako rodina – dvaja dospelí a jeden dvojročný Markus.
Podívejte se na kompletní fotogalerii
Přejít do galerie
Za tridsať dní sme prešli tisíce kilometrov, vystriedali lietadlá, vlaky, metrá, autobusy, taxíky aj vlastné nohy, stáli v 4000 m.n.m., videli mestá aj púšť, ale to najdôležitejšie, čo si z tejto cesty odnášame, nie sú len samotné miesta, ale spôsob, akým sme sa naučili fungovať s malým dieťaťom na takýchto náročných cestách.
Príprava nie je prehnaná, je nutná
Ak by sme mali rodičom cestujúcim s malým dieťaťom povedať jednu vec, tak je to táto: čo si nepripravíš doma, to budeš riešiť unavený a v strese na mieste. My sme cestu plánovali viac ako šesť mesiacov. Riešili sme očkovania, lieky, presuny, aplikácie, offline mapy, fungovanie internetu aj to, ako sa zbaliť a čo vlastne zbaliť tak, aby sme to zvládli čo najefektívnejšie nosiť pri toľkých presunoch krajinou.
Nakoniec sme stáli na letisku s jedným veľkým batohom, dvoma menšími, cestovným kočíkom a turistickým nosičom. Hlavný 70l batoh s pripojiteľným menším na elektroniku, príručný 28l batoh ako “Markusov” batoh plný hračiek, jedla a plienok a detský nosič ako absolútny základ fungovania v krajine, ktorá nie je stavaná pre kočíky. Rozmýšlali sme zobrať aj Thule Chariot Sport 2 s ktorým sme precestovali viac krajín ako napríklad Dolomity či Rakúsko avšak čítali sme v diskusiách, že je tam problém pohybovať sa aj s malým cestovným kočíkom. Spätne môžeme povedať, že menej vecí by už nešlo, viac by nás zbytočne spomaľovalo. Minimalizmus nie je trend a fancy, ale praktická nutnosť, keď cestuješ s dieťaťom.
Presuny sú samostatná disciplína
Najväčší omyl, ktorý sme si odniesli z cestovania vo dvojici, bol predpoklad, že dieťa „to nejako prespí“. Neprespí. Aspoň nie tak, ako si to predstavuješ. Už po prvej hodine letu nám bolo jasné, že namiesto oddychu nás čaká niekoľko hodinový maratón zabávania, ktorý si vyžaduje neustálu pozornosť, trpezlivosť a kreativitu.
V lietadle aj vo vlaku sa nám osvedčila jednoduchá kombinácia – knižky, nálepky, malé hračky, interaktívne pero, veľa jedla a pitia a hlavne batoh, kde máš všetko po ruke a vieš ho úplne otvoriť. Ako kufor. Zábava sa stala základnou jednotkou presunu. Nálepky v Airbuse boli všade a legenda hovorí, že to lietadlo čistia doteraz.
A potom prišla situácia, na ktorú sme vôbec neboli pripravení, pretože sa to nikdy predtým neudialo napriek dlhým cestám v aute. Zvracanie počas jazdy taxíkom. Jedlo z raňajok sa vrátilo v plnej sile, auto bolo ogrcané, dieťa aj my tiež a riešili sme nie plánovaný výlet, ale návrat, prezliekanie a čistenie taxíka. V týchto chvíľach pochopíš, že cestovanie s dieťaťom nie je o tom, či sa niečo pokazí, ale ako rýchlo sa s tým vieš zmieriť a pokračovať ďalej.
Tempo dieťaťa = tempo celej skupiny
Najdôležitejšia zmena, ktorú sme museli urobiť, nebola v logistike ale v mentálnom nastavení. Pôvodný itinerár bol ambiciózny, plný presunov a „keď už sme tu“ tak prečo to nevidieť. Lenže Markus nám veľmi rýchlo ukázal, že dieťa nepotrebuje viac miest, ale viac času.
Nie preto, že by nezvládal presuny alebo nové prostredie, ale preto, že potrebuje opakovanie, rutinu, hru a priestor na spracovanie zážitkov. Najlepšie sa to ukázalo na mieste, ktoré sme pôvodne vnímali len ako ďalšiu zastávku – púšť Gobi.
Pre nás fascinujúca krajina, pre Markusa jedno obrovské pieskovisko. Hodiny dokázal sedieť v piesku, hrať sa, presýpať, behať a byť úplne spokojný. Menej presunov, viac času na jednom mieste a menej pocitu, že niečo „v živote nestíhame“.
Príroda funguje lepšie než mestá
Zaujímavé zistenie bolo, že hory, otvorené priestory a príroda boli pre nás aj pre Markusa oveľa menej stresujúce než mestá. V horách nikomu nevadí, že ideš pomaly, že stojíš, že dieťa skúma kamienok päť minút. Mesto naopak tlačí – hlukom, pravidlami, kontrolami a tempom. Navyše v horách si dobre pospal v nosiči Thule aj počas dažďa.
Prišli aj ďalšie nečakané situácie. Zranenie nohy, po ktorom nasledovala nemocnica, CT vyšetrenie tri dni o barliach. Cestovanie s dieťaťom totiž neznamená, že sa problémy nedejú, ale že ich riešiš s menšou rezervou energie. O to dôležitejšie je mať oblečenie, výbavu a plán nastavené tak, aby si nemusel riešiť ešte aj zbytočné detaily.
Dieťa mení význam zážitkov
Z pohľadu dieťaťa nie sú dôležité názvy miest ani výšky hôr. Dôležité sú piesok, voda, kone, ťavy a priestor na pohyb. A keď sa na cestovanie začneš pozerať jeho očami, zistíš, že práve tieto jednoduché momenty boli tie najkrajšie.
Čo by sme dnes urobili rovnako
Ak by sme mali túto cestu absolvovať znova, veľa vecí by sme nemenili. Zbalili by sme sa rovnako do Thule Landmark 70l ako hlavného batohu s kompresnými organizéry Thule ktoré nám ušetrili čas, pretože sme nemuseli veci vybaľovať a hľadať ale prehľadne ich mali priamo v batohu a vyberali len to potrebné. Thule Aion 28l ako “Markusov” batoh plný hračiek, jedla a plienok a nosič Thule Sapling ako absolútny základ fungovania v krajine, ktorá nie je stavaná pre kočíky. Menej by sme tlačili na presuny a ešte viac by sme si dovolili spomaliť.
Tridsať dní, od 0 metrov nad morom až po 4000 m.n.m, viac než 12 700 kilometrov, viac ako 200 km pešo s prevýšením viac ako 10000 metrov, sedem letov, sedem presunov vlakom, viac ako štyridsať jázd taxíkom, dvakrát ogrcané auto a jeden veľký posun v tom, ako vnímame cestovanie ako rodina.
Čína nás naučila, že dobrodružstvo s dieťaťom nie je menšie – je len iné. Je menej o výkone a viac o prítomnosti.
