Nové Mexiko a město duchů

Cesty si vyberajú nás

…a v Amerike viedli moje kroky hneď do Madridu. Dnes už viem, že hlavným mestom USA je pre mňa Madrid. Pardon, hovorím len o svojej skúsenosti… Madrid má mimo sezóny asi päťsto stálych obyvateľov a ja som tam prišiel  začiatkom jari.

Nie sme to my, kto si vyberáme cesty; cesty si vyberajú nás.

Táto cesta sa začala veľmi dávno, azda v polovici minulého storočia, v čase beat-generation, Jacka Kerouaca a Route 66 –  a neskôr v šesťdesiatych rokoch, keď k nám za železnú oponu doliehali správy o Woodstocku s heslami typu „make love no war“.

A okrídlené cadilacy, krížniky ciest a čopry typu Easy Rider…A potom všetky tie road-movie – posledný z nich som videl v Madride. Hral v ňom John Travolta, bol to však už len slabý odvar z kultového filmu Petra Fondu a Denisa Hoopera; jeho názov je Wild Hogs /Divočáci, Divé prasatá/ a  natočený bol – kde inde, ako v Madride.

O ľuďoch, koňoch a psoch

O tom, že v USA existuje mesto tohto mena som až do chvíle, keď som jazdil z Alburqerque smerom do Santa Fe v Novom Mexiku ani len netušil. A predsa ma moja intuícia viedla neomylne práve tam.

Je to miesto na úpätí Ortiz Mountains a je také zanedbateľné a malé, že ho ľahko môžete prehliadnuť. Ešte pred pár rokmi to bolo „ghost-town“, mesto duchov, vyľudnená banícka osada, čiastočne príbytok squoterov. Je to skôr jedna ulica, ako mesto. A tá ulica je lemovaná vynovenými a pestro pomaľovanými domami pôvodnej architektúry. Po ulici chodia psy – chodia navoľno a to je prvé, čo som si všimol; ako hovorí môj americký známy, v USA je to tak – psy si nemôžu behať kade sa im zachce, iba na vyhranených priestoroch. V Madride si však chodia psy priam prostred ulice. Alebo stretnete chlapíka na koni – je ako vystrihnutý z devätnásteho storočia. A sprevádzajú ho psy, samozrejme navoľno. Je to dobré znamenie, hovorím si, musím sa tu poobzerať po zvyškoch amerického sna o slobode…

Centrum umenia

Tie farebné domy sú ako z westernu – ak vôjdete dnu, zistíte, že ste v galérii. V jednej ma víta vysoký Mexičan – vlasy po pás, ovešaný domorodými šperkami. Pozýva ma dnu – som v kuchyni pri kuchynskej linke, ale po stenách sú obrazy, sochy, indiánske výrobky a všetko na predaj… Pochopím – galéria priamo v byte. V inom dome – galérii sa dám do reči s majiteľkou – vie pár slov česky a vysvitne, že jej rodičia pochádzajú z Čiech.

V Madride sa zastavil čas – chodím z domu do domu, z galérie do galérie. Dozvedám sa, že po neďalekom Santa Fe je Madrid druhým centrom umenia v tejto oblasti. To mu slúži ako česť, pretože Santa Fe je jedným z troch najdôležitejších centier umenia v USA. Nájdete to alternatívne umenie – vplyvy domorodých kultúr sa miešajú s tradíciou renegátov, outsiderov, rockerov, hipisákov, travelerov, squoterov…Autorov artefaktov stretnete priam na ulici, alebo v kaviarni, či záhradnej reštaurácii. Nemôžete si ich pomýliť – obliekajú sa stále po svojom…Niektorí žijú vo veľmi skromne a ošumelo pôsobiacich chajdách, či karavanoch, ale mnoho z nich tu vlastní svoj dom, reštaurovaný a vynovený, takže mesto duchov je históriou. Ťažilo sa tu zlato, striebro a tyrkys, indiánsky drahokam, z ktorého sa aj v Madride vyrábajú šperky.

Nejširší nabídku průvodců a map USA (turistických, cyklistických, horolezeckých a jiných) najdete v prodejně v pražském Klubu cestovatelů nebo v eshopu KnihyNaHory.cz

Hľadači pokladov

Hory Ortiz Mountains sú prevŕtané starými a opustenými banskými štôlňami. V priestore malom ako priemerná obývačka, zaplnenom speleologickým a horolezeckým náradím navštívim Roba – ukazuje mi minerály a tyrkys; je jedným z hľadačov pokladov v hĺbke Ortiz Mountins a verí, že hlboko v podzemí sa ukrývajú zbytky dávnych civilizácií…Nie je ľahké získať si dôveru ľudí v Madride; ale mám dobré odporúčania a tak som tu za pár dní ako doma – predo mnou ponuka na expedíciu za strateným svetom.

„Používali technológie o akých sa nám ani nesníva“ hovorí zanietene Rob a tvrdí, že dôkazy, ktoré môže jeho plánovaná expedícia priniesť, zmenia naše vnímanie histórie a sveta. Jeden z ďalších šialencov Madridu? Alebo som ním ja, keď po celé tie desaťročia cez päťdesiate a šesťdesiate roky stále verím v americký sen o slobode a idem za ním pátrať až ku Ortiz Mountains a možno aj do ich tajomnej a nebezpečnej hĺbky s hľadačmi pokladov? V každom prípade, okrem zhrdzavených vrakov krížnikov ciest, nachádzam svoj poklad v Madride je ním ešte živý odkaz dávnych amerických rebelov o slobode a nezávislosti; nie som tu medzi duchmi a viem aj to, že túto cestu som si nevybral sám…

Aj týmto časom už odzvonilo…