HedvabnaStezka.cz SvetOutdooru.cz SvetBehu.cz TuleniPasy.cz Padler.cz FestivalObzory.cz SnowFilmFest.cz ExpedicniKamera.cz

Kuchyně

Najlepšie a najlacnejšie sa nakupuje na miestnych trhoch, kde sa dá zohnať naozaj všetko. V krajine sa dopestuje takmer všetko, na trhoch je ale dostať samozrejme iba podľa aktuálnej sezóny. Zelenina, ovocie, bylinky a syry sú čerstvé, lokálne. Maximálnu cestu prešli granátové jablká z Azerbajdžanu. Tie najsladšie sú malé tmavé zošuverené. Čerstvé bylinky, najmä koriander, ktorý Gruzínci dávajú takmer do každého jedla, predávajú babičky na každom rohu. Netreba sa báť zájsť aj do rôznych zákutí, práve tam sa často krát nachádzajú najzaujímavejšie miesta. Ako napríklad v Tbilisi na Dezerter bazáre sa na takomto mieste predáva výborné a veľmi lacné víno (liter za 2,50 lari). Veľké supermarkety sú predražené a to sa týka najmä ovocia a zeleniny.

Podobne sa oplatí postupovať aj pri výbere reštaurácie. Väčšinou platí pravidlo, že čím viac ošumtelý je interiér, čím viac domácich (najmä mužov v strednom a vyššom veku) je v ňom, tým je kuchyňa lepšia a lacnejšia. Klasikou sú kupé pre tých, ktorý chcú mať súkromie. Víno a čaču si treba pýtať domácu. Pri víne je to rozdiel minimálne 5 lari na fľašku.

Samozrejme najlepšie je jesť v rodine, zažiť tradičnú supru, kde sa stôl prehýba pod taniermi. Gruzínci nenosia jedlo na stôl postupne, ale pokladajú všetky taniere na seba. Každý má malý tanierik, kde si nakladá zo všetkého. Ceny jedla sú lacnejšie ako u nás, samozrejme v niektorých reštauráciach Tbilisi či Batumi a v iných turistických destináciach môže byť aj drahšie. Chačapuri je možné dostať od 2 lari na ulici či motoreste, v reštauráciach býva drahšie ale aj väčšie. Najlacnejšie sa dá najesť z khinkali, kus stojí okolo 0,50 Lari.

Fľaša minerálky: 1 Gel
Víno: na trhu od 2,5 Gel, fľašková 0,75 – 8 lar
Čača: 0,5l – 3 lari
Pivo: 1 gel
Kharčo: 6 GEL
Lavaš: 0,60 lari
syr: 1kg 8 GEL
kilo jabĺk: od 0,40 GEL
kilo mandariniek: od 1 GEL

Speciality:

chačapuri (imeruli, adžaruli, megruli) – najtradičnejšie gruzínske jedlo, ktoré sa predáva všade, rôznych veľkostí. Je to chlebová placka plnená slaným syrom Sulguni. Chačapuri imeruli má len jednu vrstvu syru, megruli ju má dvojitú vo vnútri aj na vrchu. Špecialitou je chačapuri adžaruli, ktoré má tvar „loďky“, do ktorej sa rozklepne vajíčko a pridá maslo.

lobiani – chlebová placka plnená fazuľou, špecialita regiónu Racha. Do pravého lobiani rachuli sa pridáva aj slanina.

puri, lavaš – gruzínsky chlieb, pečený v tradičnej peci

čurčchela – tradičná gruzínska sladkosť, ktorá pripomína tvarom sviečky alebo klobásy, prezývané aj gruzínske snickers. Sú to lieskové alebo vlašské orechy navlečené na nitke a máčané v hroznovom mušte zmiešanom s múkou.

tklapi – sušené lisované ovocie väčšinou v tvare kruhového „obrusu“

lobio – hustá fazuľová polievka až kaša, ochutená bylinkami. Sú varianty so slaninou alebo orechmi

kharčo – pikantná hovädzia polievka gulášového typu. Megrelianské kharčo je hustejšie, menej pikantné a najmä orechové. Podáva sa v približne pol litrových tanieroch, takže vystačí ako hlavné jedlo.

ostri – bravčové mäso v pikantnej šťave, pripomínajúcej guláš

čikirtma – kuracia polievka so žĺtkami

šašlik (mtsvadi) – kúsky mäsa (bravčové, kuracie, teľacie, baranie) napichnuté na kovových „nožoch“ pečené väčšinou na otvorenom ohni, podávajú sa k nim omáčky tkemali: kyslá omáčka z nezrelých ringlot (sliviek), cesnaku, koriandra, kôpru (je aj červená varianta zo zrelých sliviek, viac sladká), satsibeli: omáčka z paradajok, cesnaku a korenia. Niekde sa mieša s gruzínskym korením adžika. Je to taký gruzínsky kečup.

svanetská soľ, adžika – Gruzínci používajú tieto dve korenia takmer do všetkých jedál. Svanetská soľ je soľ ochutená zmesou korenia ako koriander, cesnak, grécke seno, červená paprika, rasca, nechtík, kôpor. Adžika je zelená alebo červená, pikantná zmes korenia. Okrem už spomínaných korení sa do nej pridáva najmä chilli, niekedy orechy.

pchali – je studené predjedlo, ktoré sa robí z rôznej zeleniny. napríklad špenátové, cviklové. Vždy zmiešané s orechami. Pchali badrižáni sú grilované baklažány plnené orechovou plnkou.

khinkali – Pirohy plnené mletým mäsom a bylinkami. Musia sa jesť čerstvé. Chytia sa do ruky, otočia, okorenia o potom z nich treba opatrne vypiť vývar. Konce sa nejedia. Sú aj vegetariánske verzie so syrom, hríbmi alebo syrom.

odžachuri – mäso so zemiakmi, niečo ako živánska

šalát – klasický šalát je z uhoriek a paradajok, občas cibule a byliniek. výborná je verzia s orechami

khaši – Polievka na opicu. Vývar z držiek s cesnakom, len pre drsňákov.

Gruzínske víno, najmä biele môže byť prekvapením. Keďže je robené na šupkách, jeho farba je oranžová a má aj inú chuť. Červené víno od toho európskeho nie je až tak odlišné aj keď býva sladšie. Najčastejšie je saperavi z oblasti Kahketi. Špecialitou je sladšia a lahodnejšia khvančkara, ktorá je však omnoho drahšia a odporúča sa ju ísť degustovať priamo k vinárom do oblasti Racha.

Čo sa týka tvrdého alkoholu gruzínsky koňak miestni bežne nepijú. Obľúbenejšia je čača, čo je pálenka z vínnych výliskov (terkelica). Na trhoch sa predáva vo fľaškách od cocacoly. Pol litra stojí 3 lari. Aj v reštauráciach si treba pýtať vždy domácu, aby ste nedostali vodku.
Gruzínci obľubujú veľmi sladké nealkoholické nápoje, klasikou je estragónová krikľavo zelená malinovka. Špecialitou je Lagidze: sirupy rôznych chutí (krém, čokoláda, estragón) riedené sódovkou.

V gruzínské kuchyni se hojně používají ořechy – dát si můžete ořechovou omáčku baže s masem, nebo baklažán s ořechy – nigzviani badridžani, sacivi – kuřecí či krůtí maso v ořechové omáčce.

Základem gruzínské kuchyně je chléb – puri, který se jí vždy a ke všemu, v menších pouličních pekárnách můžete čertsvý chléb pečený v tradiční peci zakoupit.

Chutně se můžete najíst opravdu všude, není nutné vyhledávat nejluxusnější podniky, placky je možné koupit v okýncích rychlého občerstvení, kterých je všude dost, menší jídelny či kebaby také ve městech najdete. V Tbilisi vyzkoušejte např. restauraci Machakhela, kde dělají vlastní pivo, v Kutaisi je dobrá restaurace Qalaquri. Obchody s potravinami a menší večerky jsou doslova na každém kroku, problémem je pouze výprava do oblastí Tušetie, Chevsureti, nejvýše položených vesnic Rači a části Svaneti, kde je opravdu nutné se předzásobit. V Tušetii je možné se stravovat ve vesnicích, ovšem obchody s potravinami zde nenajdete, od místních lidí se dá koupit sýr a zelenina, s chlebem bývá problém, sami ho nemají dostatek, Tušetie je většinu roku odříznutá od světa a zásobována letecky, kvůli tomu jsou tam také vyšší ceny, např. lahvové pivo stojí někde i 3x více než v Tbilisi. V Gruzii je stolování zážitkem, lidé jedí rádi a oslavy s plnými stoly si umí náležitě užít. Nakytne-li se vám možnost pozvání k někomu domů či an nějakou událost, určitě ji využijte. Ke stolu patří dobré víno, které se v Gruzii vyrábí a pěstuje, stejně jako domácí pálenka čača. U stolu je vždy tamada – většinou nejstarší či nejváženější člen společnosti, který pronáší přípitky a řídí zábavu u stolu. Když mluví tamada, nepřerušujte ho. Přípitky jsou na naše poměry dlouhé, často se připíjí na přátelství, na mír, na mrtvé, kteří již s námi nejsou, na ženy a dívky.

Přidej svou zkušenost nebo doplň informace

Odpovídáte na komentář: