Tomáš Kubuš

15. 12. 2008

Redakce

Jméno a příjmení (a přezdívka)

Tomáš Kubuš (TOM)

Na kolik se cítím

Mám 25, takže sa stále cítim mlado, ale pred každou cestou sa teším akoby som mal minimálne o 10-15 rokov menej

Oblíbené země

Sicília (na tomto malom ostrove je neuveriteľné množstvo nádherných miest), Turecko (veľa spomienok na príjemných ľudí a miest), Blízky Východ (najmä Sýria) a Irán

Na kterých místech se mi hodně líbilo

Tých miest je veľmi veľa, no skúsim spomenúť tie ktoré mám najradšej: Istanbul, Sicília, Marakéš, Ammán, Damašek, Palmýra, Petra, Rím, Libanon, Deir ez-Zor, Hamadan a okolie, Esfahán, Yazd, Petrohrad, Bruggy, Samarkand, Buchara, Chiva, Ankara, Amasya, Oliver, Muscat, Jeruzalem, Arbil, Dohuk, Van, …

Cesta, které si nejvíce vážím

Veľmi si vážim svoju prvú cestu po západnom Turecku (2006), kde som si skúsil aké je to byť „on the road“ a od tohto momentu sa neviem cestovania zbaviť. V roku 2008 som si splnil sen, keď som prešiel s batohom na chrbte trasu Káhira-Istanbul. V Istanbule som si po 5 týždňoch uvedomil, že sme v cieli a ten euforický pocit šťastia sa rozlieval celým telom.

Nejdelší cesta

Najdlhšie som bol na ceste 35 dní, 5200km (Káhira – Istanbul, 2008), ale čoskoro sa tento môj „rekord“ chystám prekonať. Kilometrovo mi však najdlhšia vychádza cesta Iránom 2008 pri ktorej sme prešli okolo 10 000 kilometrov.

Proč cestuji a co mi to dalo a vzalo?

Cestujem najmä preto, aby som videl ako žijú iní ľudia v rôznych kútoch tejto zaujímavej planéty, rozšíril si obzory, spoznal nové kultúry, nových ľudí a prostredníctvom cestovania možno aj sám seba. Jedna mesačná cesta naučí človeka viac ako rok strávený v škole. Je to neuveriteľná studnica vedomostí. Cestovanie mi zatiaľ vždy len veľa dalo. Vzalo mi možno len niektoré momenty, ktoré som mohol byť niekde inde s ľuďmi s ktorými som práve chcel a neboli pri mne…

Oblíbený cestovatel, dobrodruh či objevitel

U mňa to je jednoznačne David Kučera, tohoto človeka obdivujem. Pamätám si akoby to bolo dnes keď som čítal jeho Cestu okolo sveta. Predstavoval si všetky tie miesta, prechádzal ich s ním…To bol ten moment kedy som si povedal, že také niečo chcem aj ja a idem si za tým Mám rad veľa „anonymných“ cestovateľov, ktorí si vezmú na chrbát batoh a odvážia sa vydať na cestu po ktorej dlho túžili.
Chris McCandless (Alex Supertramp), pretože si išiel plniť svoje sny aj keď ho to stálo veľkú cenu a sympatický mi je aj Richard Halliburton.

Cestovatelské Curriculum Vitae

So spoznávaním blízkych aj ďalekých krajín som začal už v roku 1992, kedy som bol s rodičmi a bratom na severe Španielska na starej Škoda Garde. V tejto zostave sme za nasledujúce roky precestovali kus Európy a postupne som si túto drogu zamiloval. Pri našich potulkách som nasával atmosféru krásnych miest a začal som sa odhodlávať ísť spoznávať krajiny, ktoré sú o čosi ďalej. Tak som bol začiatkom leta 2006 na západnom pobreží Turecka a prežil som nezabudnuteľný týždeň v tureckej rodine v Istanbule. Po návrate z Turecka sme s bratom išli na opačnú stranu a skončili sme v Maroku. S každou ďalšiou cestou moja chuť narastá a takým prelomovým by sa dal nazvať rok 2007. Okrem menších výletov po Európe som prvý krát ochutnal ako chutí vysnený Blízky Východ (Sýria, Jordánsko) a pár dní po návrate som už bol opäť na ceste za antickými zaujímavosťami Grécka. V roku 2008 som okrem niekoľkých menších európskych výletov išiel na dve väčšie cesty. Začiatkom júla som s bratom pristál v Káhire a po 5 týždňoch a 5200km sme sa ocitli v Istanbule, pričom sme prešli Egyptom, Jordánskom, Libanonom, nádhernou Sýriou a naprieč Tureckom. Ani nie mesiac po návrate odchádzam na 3 týždne do Iránu. V novembri som prvý krát ochutnal ako chutí Rusko v podobe Moskvy a Petrohradu.Rok 2009 bol prelomový pretože som dokopy strávil na cestách Európou či Áziou cez 4 mesiace. Ocitol sa v Uzbekistane, Tajikistane, povolebnom Iráne, Ománe, Emirátoch či Katare alebo sa prvý krát prešiel Palestínou a znovu sa vrátil na Blízky Východ. V marci 2010 som si splnil sen návštevou tureckého Kurdistanu a severného Iraku po ktorom som túžil viac než rok…

Navštívené země

Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Veľká Británia, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko, Grécko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Švajčiarsko, Monako, Lichtenštajnsko, San Marino, Srbsko, Švédsko, Ukrajina, Rusko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Belgicko, Luxembursko, Írsko, Gibraltar
Maroko, Turecko, Sýria, Jordánsko, Egypt, Libanon, Irán, Uzbekistan, Tadžikistan, Omán, Spojené Arabské Emiráty, Katar, Palestína, Irak

Cestovatelské sny a plány

Mojim najväčším snom je zobrať batoh a precestovať celý svet. Teraz si sny plním túlaním sa po krajinách, kde som sa vždy chcel íst pozrieť. Veľmi rád by som prešiel celú Arábiu, túlal sa horami v Nepále, sledoval krajinu z okna transsibírskej magistrály, lovil ryby v Amazonke či hľadal stopy Mayov v Guatemale…tých snov je veľa a záleží len na mne v akom poradí si ich budem plniť 🙂
Plánov mám niekoľko. Najbližšie by som sa rád vybral do Gruzínska, Arménska, Karabachu. Snívam o Jemene, Afganistane, Pakistane, Indii a možno už je na čase ochutnať čiernu Afriku?

Zvláštní záliby během cestování

Neviem či sa to dá nazvať zvláštna záľuba, ale píšem si denník z ciest, reportáže a samozrejme fotografujem, kedže je to jedna z mojich záľub.Vyštudoval som klasickú archeológiu tak nemôžem vynechať všemožné archeologické náleziská.

Oblíbená historka z cest

Skôr ako nejaká historka ma napádajú rôzne momenty, ktoré sa mi hlboko vryli do pamäti: sledovanie ako vybuchuje Stromboli, vône a zvuky námestia Jamma el-Fna v Marakéši, posedávanie na čaji v istanbulskom üskudare, zimomriavky v Modrej mešite, prespanie v paláci Alexandra Veľkého v Pelle, stan pod hviezdami v Delfách, lozenie po ružovkastých skalách Petry, prechádzka v minulosti ulicami Pompejí, tajine v mestečku Imlil s krásnym úsmevom peknej Berberky, prekvapenie že kolesá v Hame vydávajú zvuk, nadýchanie sa síry na vrcholku Vulcana, popálená noha pri vysadaní z motorky v Pergamone,telefonát v turečtine majiteľovi hotela keď sa mi zasekli dvere a ja som rozmýšľal či to pôjde von aj oknom, kamenné uličky starého Damašku, pláž v sicílskom Oliveri s výhľadom na Tindari pri západe slnka, milióny hviezd v talianskych Dolomitoch, athénsky pahorok Filopapos s výhľadom na Akropolu, zvolávanie muezzínov rozliehajúce sa nad starou Káhirou, mätový čaj v zapadnutej čajovni v Ammáne, prechádzky prázdným Bejrútom, ošarpané uličky sýrskeho Arwadu, skvelý domáci syr v dedinke Sarouj, púštná búrka na východosýrskej púšti, úsmevy ľudí v Deir ez-Zor, stopovanie bez vody v polopúšti pár kilometrov od irackých hraníc, pohľad na zasnežený vrchol Araratu, kamaráti na souku v Hamadane, pečená ryba vo východoiránskom Shushi na návšteve u arabskej rodiny, nočný Esfahán, hlinené uličky starého Yazdu, červené domčeky dedinky Abyaneh, Červené námestie plné svetiel, studený vietor pri fínskom zálive v ruskom Petrodvorci, prechádzky nádherným Petrohradom, dýchať zmrznutý vzduch zmrznutých Helsiniek, mrazivý večer v Tallinne, rozprávkové domčeky v talianskom Alberobelle, túlanie sa Maltou, úžasné hranolky v Bruseli, ako sme si odskočili na deň do Dublinu, prechod Turkestánskych hôr na roztrasenom džípe, nočný Samarkand s vysvieteným Registanom, malebné uličky Buchary, starobylá Chiva so svojimi minaretmi, let do Teheránu pár dní po voľbách, kde plnil titulky novín, dotyk strieborných mreží v posvätnom Mashade, voňavý škoricový čaj při hrobke Omara Chajáma, grilované ryby u egyptských kamarátov v ománskom Muscate, nezabudnuteľná vôňa ománskeho čaju s mliekom, 9 prestupov na ceste k pevnostiam Nakhal a Rustaq, letný dážď v Nizwe, plavba starými loďkami po Dubajskom zálive, korčuľovanie na ľade v Dubai Mall, vodná fajka v emirátskej púšti pod hviezdami, zas a znovu Damašek, prechádzky starými uličkami Jeruzalema, Kristov hrob, večer pri pizzi v Betleheme, podvečerná Amasya s hrobkami pontských kráľov,prechádzka chetitskými ruinami v Chatušaš, vianočné trhy v Miláne, Turíne, francúzskom Narbonne, noc v kláštore a uličky Carcassonu na ktore padá prvý sneh, Hora Krížov neďaleko litovského Šiauliai pokrytá snehom, špina a milé deti v uličkách Diyarbakiru, posedenie na Tigrise při poháriku čaju pričom nad nami rástol Hasankeyf, prvý nočný výpadok elektriny v Iraku, posvätný Lalish s milými ľuďmi, nekonečný trh v Dohuku a presladený čaj, volebné oslavy v Arbile pod vysvietenou Citadelou, balíček čaju jako darček od predavača v Suleymanii, prechod drsnou kurdskou krajinou až do města Hakkari s vrtuľníkmi nad hlavami, šoférovanie lode na ostrovček Ahtamar …je toho tak veľa, že by som mohol pokračovať do nekonečna…

Autor

Píšem články o cestovaní do rôznych časopisov, nejaké články mám aj tu na Hedvábnej Stezke, veľa článkov aj na mojom blogu, mám za sebou prvú cestovateľskú prednášku, rozhovor a niekoľko mojich fotografií sa objavilo aj v katalógoch cestovných kancelárii

Osobní www stránky