Deník z Kuby

Deník z Kuby

Po 3tej hodine rannej sa budíme – teda ja som ani nespal. Klasický deň pred cestou – nestíhačky darčeky a veci, keďže nebudeme cez sviatky doma – chvalabohu.

Za pár hodín odchádzame na Kubu! Na tri týždne. Tu sú 2stupne, tam 25, tu sychravo, tam slnečno. Tešíme sa. Takže čo vieme o Kube: Tento ostrov leží v Mexickom zálive – Karibik. Asi 12hodín letu od Slovenska – 9000km. Tichomorské podnebie, takže priemerne 25stupňou. Režim Fidela Castra, teda dnes už jeho brata Raula.

Z Viedne do Amsterdamu, z Amsterdamu do Havany. Ufff…no nič moc. Po pristáti veľmi kvalitná pasová kontrola. Ale podarilo sa. Sme tu a čaká nás Helenina dcéra. U Heleny spíme. Na Kube funguje „Casa particular“. Ubytovanie – kedy spíte priamo u rodiny. Máte svoju vlastnú izbu s kúpeľnou – vždy veľmi pekné a čisté. Platí sa za to. Ale oveľa menej ako za hotel. Helena je pôvodom Češka, veľa nám pomáha a poznala Cheho.

Dávame si dva dni v Havane. Je to úžasné mesto. Naozaj má svoju atmosféru. Rozbité, staré, hlučné, prašné, plné….ľudia sú veľmi milý. Pozeráme dôležité miesta: Capitol, asi 10dôležitých námestí, Camera obscura, 7múzeí (aj Museo de la Revolucion), Hemingeyov bar, Caffe del Casa, čínsky cintorín, miestne chudobné štvrte, Malecón… Na každom druhom rohu stojí policajt. Samotná Havana je veľmi bezpečná pre turistov. Autobusy sú neskutočne preplnené. Hneď prvý deň sa niekomu podarilo nám ukradnúť 20CUC (asi mesačná výplata kubáncov, cca. 500Sk). Fotí sa tu celkom príjemne. My nevieme veľa po španielsky, čo je problém, ale učíme sa.

Nasávame atmosféru Havany. Pijeme Mojito, kávu. Ja som si obľúbil nápoj z cukrovej trstiny „MALTA“. Je tu kopec rumu, piva a ne alka. S jedlom je to tu horšie. Je tu malý výber. Je sa tu hlavne ryža, mäso, fazuľa, vajíčka, kapusta a ovocie. Čakali sme veľké množstvo ovocia a zeleniny – no nie je to tak. V niektorých častiach Kuby majú to inde zase to. Napríklad na východe nemajú vôbec zemiaky. Ale dá sa. Prekvapením je, že Kubánci sú napriek pomernej chudobe veľmi šťastný ľudia (aspoň nám sa zdalo). Sú čistý, pôsobia spokojne. Smejú sa, spievajú, tancujú a samozrejme pijú rum. Napriek režimu vyzerajú šťastne, aj keď nájdu sa aj výnimky.

Dnes mi chcel chlapík na ulici vytrhnúť foťák (starý Canon AE1 – program), no a nedal som sa a pobili sme sa. Nič príjemné. Som dotlčený, ale foťák nezmenil majiteľa. Dúfam, že je to posledná zlá story. Havana je úžasná, vedeli by sme tu stráviť týždne. No nič ideme spoznávať Kubu. Zajtra smer Západ. Viňáles. Juch. Dofajčím obrovskú cigaru s ktorou bojujem už 30min a idem spať.

Na cestu používame autobus. Tieto autobusy sú hlavne pre turistov. Pre domácich sú veľmi drahé (aj pre nás). Tí cestujú stopom, na korbách nákladných átu. Chceli sme cestovať aj tak, dúfam, že nám na to vystačia naše znalosti zo španielčiny, ktoré sú žalostne slabé na cestovanie po krajine, kde sa hovorí iba po španielsky. Ale ruky/nohy a dá sa. Keď sa vrátime, Peťka sa naučí po španielsky. Chce a sľúbila to.

Na stanici (Havana) je chaos. Keďže na Kube musí mať každý prácu,je jasné že nie každý má čo v skutočnosti robiť. V bare kde by bol u nás jeden alebo dvaja zamestnanci tu sme ich narátali 9. Usmerňovač rady na autobusovej stanici je síce vysmiaty milý Kubánec, ale robí tu taký chaos, že kúpa lístkov trvá miesto 15minút, 45minút.

Z Havany sa presúvame priamo do Viňáles. Mestečko je malé, rodinné, uprostred stolových hôr. Ubytovávame sa v Casa particular a ideme spoznávať. Mesto je vlastne malá dedina, len plná turistov. Keď idete na Kubu je to ryžovačka peňazí. Ako inak, Fidel by turistom vstup ani nepovolil. Ale takto zarábajú, slušne. Treba tu zjednávať. Všetko. Inak Vás s úsmevom okradnú ako malého. A samozrejme treba vedieť čo koľko stojí. Všetko čo tu my kupujeme je pre Kubáncov drahé. Noc pre dvoch v Casa particular je do 20 do 25CUC, čo je priemerný mesačný zárobok na Kube. Ale samozrejme ako každý národ, aj Kubánci sú vynaliezaví, takže kšeftujú, predávajú veci na čierno. Niekto nám povedal: „Fidel sa tvári, že nás platí, my sa tvárime, že pracujeme!“, po čase sme zistili, že naozaj takto to na KUBE funguje.

Každopádne podnikanie je zakázané. Snáď jediná povolená forma je práve Casa particular. Aj tak má takmer každý jednu, dve izby na čierno + spravia Vám raňajky, večeru. To stojí od 3 do 7CUC na osobu. Je to ale najlepšia forma ako sa tu najesť. Domáce, dobré, varené. A vedia kde nakupovať. Reštaurácia je pomerne drahá a než si všetko zháňať a nakupovať a potom variť sám – to je najdrahšie. Domáci odvádzajú podľa izieb od 200 do 300CUC mesačne odhliadnuc od toho či majú hostí, alebo nie.

Peniaze a platenie na KUBE: na prvý pohľad zložité a vlastne jednouché. Majú dve meny – Peso nationale (1SK) a Peso contertible (24SK). Ceny sú uvedené v jednej alebo druhej mene. Pri Peso convertible (CUC) je uvedená podobná značka ako značka doláru. Pri výmene za Euro alebo Dolár dostanete CUC, ale hneď si môžete CUC vymeniť za ich národnu „kubánsku“ menu. A s tými potom platiť, kde sa dá.

Ráno sa vyberáme na platený pol-denný výlet po okolí. Keďže nemáme dobrú mapu ani španielčinu rozhodli sme sa pre taký zájazd. Bolo to v celku v pohode. Náš sprievodca bol super chlapík, takže bola sranda. Boli sme na veľkej vyhliadke, tabakovej farme (kde nás pozvali na kávu), farme, pozrieť obriu kresbu (Diego Rivera – evolúcia), plavili sme sa na loďke v jaskyni a dali si fajn obed. Čo sa jedla týka, nemáme to tu ako vegetariáni ľahké. Kubánci sú hlavne mäsožravci. Jeme veľa vajíčok, ryže, fazule a ovocia.

Káva na ktorú sme sa veľmi tešili je zatiaľ sklamaním. Teda káva sama o sebe je dobrá, ale nevedia ju pripraviť. Domáca káva – z koťoga je fajn. Tak ako v každej španielskej provincií používajú výborné spenené plnotučné mlieko, čo dáva káve z mliekom úplne inú dimenziu na akú sme zvyknutý. Na to že sú pomerne chudobní, veľké presso profesionálne stroje sú v každej 4tej kafilérii. Len výsledok je akosi slabý. V jednej koketérii som si robil presso sám a no majú kávu veľmi na hrubo zomletú + nikde ju neutláčajú. Tak nie je všetkým dňom koniec.

Boli sme vo výbornej súkromnej botanickej záhrade. Okrem kávy, plodím na obživu tu rastie obrovské množstvo tabaku, kvetov, strov a buriny. V záhrade medzi množstvom orchidei sme videli množstvo hlavičiek z rôznych bábik. Občas až strašidelné to bolo. Možno nejaký miestny fetiš.

Ďalším faktom o KUBE, ktorý treba vedieť je, že po celej krajine kikiríkajú kohúty! Hlavne medzi 12stou a 4tou ráno. Ktovie kto to zaviedol J Každopádne nezvyknutý človek sa len veľmi ťažko vyspí.

Večer si dávame pár Kubánskych drinkov a živú muziku. Chytáme prvé Kubánske vychytávky. Peťka zvracia – niekoľko krát denne, ja mam hnačku. Ale za deň sa nám to podarilo zafixovať. Dúfame, že to už bude fajn.

Ďalšie ráno si požičiavame moped a ideme na výlet. Rozhodli sme sa, že si výjdeme 75km západne na ostrov Cayo Jutias. Cesta cez hory, dediny a potom dole k moru. Úplná romantika. Ostrov je spojený s pevninou tým naj neekologickejším spôsobom – násypom. Na Kube je mnoho takýchto „spojení“. Proste spravili násyp, ktorý preruší vodný tok. Pre ryby a morské živočíchy je to veľký problém, nehovoriac o koraloch, ktoré sa tým navždy zničia. Na druhej strane na cele KUBE nenájdete obyčajnú žiarovku. Majú len žiarivky, čo u nás zatiaľ nehrozí.

Vstup na ostrov je spoplatnený. Na konci nás čaká biely piesok, modrá voda. Pri popíjaní pivka na krásnej palmovej terase zisťujeme, že su Vianoce. Šťastné a veselé a Kubánske a slnečné. Kúpali a válali sme sa celý deň. Potom cesta späť. Po vrátení mopedu sme sa ani nepohli. Ono bola to celkom náročná cesta. Moped ani nie je také dlhé cesty a nie pre dvoch, mame svalovicu  (dali sme na tom mini vozitku 150km).

Ráno ideme na autobus do Havany, potom smer juhovýchod – Playa Girón a zátoka Svíň. Nenašiel sa nikto, kto by šiel tú istú trasu ako my, takže musím autobusom. Po príchode do Havany zisťujeme, že všetky autobusy naším smerom sú plné, aj dnes aj zajtra. Taxikári sú úplne vytešení a nahadzujú vysoké ceny. Ak chceš ísť, musíš zaplatiť. Po asi hodinovom čakaní sa dohadujeme s miestym, že nás hodí do Jague Grande za 50CUC. Prehnane drahé! Ale normálny taxík chcel 100CUC. Išlo o vzdialenosť cca. 120km. Potom nás čaká cesta asi 70km južne. Ktovie ako. Autobusy tam nechodia. Asi v polovici cesty sa dohadujeme, že pôjdeme do Cienfuegos (245km) , chcú od nás 90CUC, ďalších 10CUC sme dali chlapíkovi, ktorý nám ich dohodil. Strašne s nami vyjebali. Robia to načierno, lenže sme nemali na výber keď sme si nechceli vystúpiť kdesi v strede ničoho.

Normálna cena busom je cca. 20CUC. Každopádne to bolo najdrahších 245km nášho života = 2400Sk. Po príchode do Cienfuegos sme nahnevaní a sklamaní. Väčšina Kubáncov sú ako supy. Oberú vás o všetko. Treba byť tvrdý. Napríklad keď sedíte v podniku a ani neviete a začne hrať kapela, skôr či neskôr začnú vyberať peniaze a sú donútení. V meste otvárajú miesta kde sa dá nejsť až od šiestej. Zvláštne. Stretávame pár Kubáncov, ktorý sú fajn (a sťažujú si na „supov“). A snažíme sa zabudnúť. Mestečko je kráááásne a pomerne čisté. Konečne Kubánke mesto cez ktorého historické centrum neprechádza štvorprúdová cesta. Flákame sa a uvidíme čo prinesie zajtrajšok.

V meste Cienfuegos je krásne. Keďže Casa kam sme chcelist((krásny koloniálnyom) je plná, vybavili nám inú. Nachádza sa síce v ulici kam by sme normálne nezablúdili, ale je to tam fajn. Domáci sú super. Mesto ponúka mnoho aktivít. Hory, vodopády, zámok, múzeá, kone, pláže…

My sa vyberáme na pláž, snažíme sa požičať si moped. Vidíme ich 30 ale chlapík nám tvrdí, že všetky funkčné sú požičané. Berieme taxík a ideme na Rancho de la Playa. Zisťujeme, že na potápanie je dnes neskoro. Tak sa v kľude válame skoro celý deň, popíjame pivko a kolču. Večer ešte prehliadka mesta a spať. Chceme si kúpiť paličky do uší, ale nedá sa – nikde.

Nejširší nabídku průvodců a map Kuby (turistických, cyklistických, horolezeckých a jiných) najdete v prodejně a na eshopu KnihyNaHory.cz

KNH

Ďalšie ráno sa zúčastňujeme akýchsi osláv (asi nejaký Africký kmeň), muzika a tance + sprievod. Dávame sa konečne vysnívanú kávu v divadelnej kaviarni – teda dve 🙂 každý J. Ideme na stanicu. Chceme do mesta Trinidad. Na stanici čakáme asi hodinu. Za naozaj hromadného zmätku si kupujeme lístky (po zaplatení sme žiadne lístky nedostali), kontrolujeme či batožina cestuje s nami a cestujeme. Cestujeme hrozne.

Mesto Trinidad je staré, nádherné – malé. Celé pod ochranou UNESCO. Na „stanici“ – obyčajná ulica nás „vítajú“ desiatky Kubáncov, ktorí sa nám snažia vnútiť ubytovanie. Peťka má prvý krát kultúrny šok – potrebuje pivo – konkrétne tri.

Máme plán ísť do dediny pod mestom – bližšie k vode. Po príjazde taxíkom ani nevystupujeme a dávame sa odviesť späť. Bolo to ako priateľ Roman hovorí: „pravé cigánsko“.

V meste sú všetky Casy plné, takže nám zase trvá nájsť volnú izbu. Ale podarilo sa. Keďže najbližší autobus s voľnými miestami smer Santiago de Cuba ide až za 4dni, spájame sa s Holandským sympatickými párikom a snažíme sa vybaviť si nejaké súkromné auto spolu (je to 580km). Nakoniec sa nám podarilo pichnúť sa do akéhosi turistického busu, takže super. Snáď to pôjde hladko. Ďalší deň sa trepeme na krásnu kokosovú pláž: Playa Acón. Ja si bookujem potápanie na zajtra. Na pláži bolo super. Konečne sme lenili. Ináč nápoje aj jedlo sú na plážach lacnejšie ako v meste.

Keď sme riešili prečo najkrajšie prímorské oblasti sú takmer vždy vzdialené od miest (zišlo mi na um aj to, že ich chceli nechať pre turistov), prišli sme na to, že kvôli útokom pirátov bolo množstvo miest presťahované ďalej od pobrežia.

Dnes som sa konečne potápal. Organizácia v potápačskom centre bola trochu zmetená, ale potápanie stálo za to. Môj prvý korálový útes a kopec farebných rýb. Urobilo mi to krásnu náladu a únavu (35CUC/ponor). Peťka sa slnila na kokosovej pláži. Večer prehliadka „kubánskej Banskej Štiavnice“, Trinidad.  Bývame na noc na super mieste s excelentým jedlom – krásny deň.

Ráno vyrážame minibusom na cestu dlhé skoro 600km. Je nás asi 15. V buse zabíjame úplne celý deň. Večer prichádzame za dažďa do mesta Santiago de Cuba. Rýchlo sa presúvame do našej za rezervovanej Casa particular. Ujo hovorí, že už nemá volné, aj keď sme to mali rezervované, proste sme prišli neskoro. To isté sa v ten večer stalo všetkým.

Našťastie podarilo sa nám zohnať miesto. Je to načierno a v súkromnom dome, ale je to v centre s milou Karibskom rodinou a hlavne je to miesto!  Naša izba nám pripomína bordel niekde v Thajsku, je vlhká a nemáme dvere na záchod. Tečie iba studena voda, ale teta domáca úžasne varí.

Posledný deň v roku trávime prehliadkou mesta spolu s našimi novými kamošmi z Dánska, ktorí tiež včera nemali kam ísť a tak sme šli spolu – dvaja fotografi. Mesto je rušné ale čímsi pekné. Zisťujeme, že znova všetky autobusy všetkými smermi sú plné.  Chceme ísť 2.1. do mesta Santa Clara, miesto toho si kupujeme lístky (posledné) do Varadera na 4.1.2009. Ale aj tak dobre, aspoň vieme, že sa včas pohneme smerom do Havany.

Varadero je naj naj turistickejšie miesto na KUBE. Aj napriek tomu je vraj nádherné. No uvidíme. Každopádne čímkoľvek je to spôsobené (sezóna, 50te výročie revolúcie, obľúbenosťou KUBY v posledných rokoch) cestovanie tu po ostrove je veľmi náročné. Taxíky sú pridrahé (aj pre štyroch), busy plné. Je to až traumatizujúce. Požičovne áut chcú 75CUC na deň, ale tak či tak nemajú autá. Keďže do 4tého máme 4dni chceme sa ísť pozrieť do Baracoa – na koniec sveta, ale cesta súkromným autom vyšla na 200CUC a keďže chalani by šli len tam je to pridrahé. Každý s kým sa rozprávame sa cíti kvôli cestovaniu po KUBE zle. Vždy keď sa šťastne niekam pohneš nevieš kedy, ako a za koľko sa dostaneš ďalej – späť. Celkovo všetci cestovatelia sú prekvapení cenami. Každí – včetne nás čakal, že to tu je lacné.

Novoročný večer sa bavíme v meste. Pri Daiquiri a Cuba Libre – supersilných drinkoch  – keďže kola je drahšia ako rum. Po riadne prežúrovanej a vysmiatej noci riadne spíme – konečne.

Dnes 1. 1. 2009 je 50te výročie revolúcie na KUBE. Oslavy teda hlavné oslavy sa dejú tu v Santiago de Cuba. Prichádza mnoho ľudí z Latinskej ameriky a zvyšku sveta (dokonca stretávame pár z USA). Celá oficiálna ceremónia je akosi hmlistá, takže sa len povráva kedy vystúpi Raul Castro (nikto nič nevie). Tiež sa hovorí, že Fidel je moc chorý na to aby sa ukázal a že možno príde aj Hugo Chaves. Hlavné námestie, kde sa koná celá sláva je hermeticky uzavreté. Veľmi zvláštne – ľudia ktorí prišli fandiť – nevidia ani nepočujú – nič…Veľmi zvláštny socializmus. Večer sme poctivo oddychovali.

Ráno sme si piati (Peťka, Klaus, Peter, Berry a ja) prenajali starý Chevrolet s vodičom a akýmsi chlapíkom, ktorý mal v prípade problémov riešiť políciu, keďže Kubánci nemôžu voziť turistov – na celý deň za 60CUC. Boli sme na hrade za mestom, ktorý slúžil na obranu mesta. Na KUBE boli pirátske útoky poriadne silné, pretože takmer každé mesto ktoré bolo na pobreži sa v časoch nájazdov pirátov presťahovalo cca. 15km do krajiny, takže dnes máloktoré mesto je priamo pri mory. Tiež sme videli Parco Prehistorico – obrovský gýč až to bolo milé. Plus vyhliadka a riadna večera.

Po dlhých dohovoroch a kalkuláciách sme sa rozhodli zostať v Santiagu aj ďalšie dva dni, teda robiť výlety odtiaľto. Zajtra snáď otvoria obchody, požičovne, cestovky a vôbec všetko. Tým, že sú sviatky – mesto vyzerá ako by sa zabrzdilo a niet sa ako pohnúť.

Ďalší deň sme zase pomocou súkromného taxíka cestovali po okolí. Navštívili sme polo úbohé akvárium, ale videli sme prvý krát delfínov, aj hladkali J. Ďalej úplne úbohú „lagúnu“, kde okrem iného chovali krokodílov. To ako chúdence žili nám nespravilo náladu. To sa podarilo až po návšteve Museo National de Transport, kde sme videli množstvo starých pekných áut (aj Škodu Feliciu kabriolet, ktorú daroval Gustáv Husák Fidelovej mame).

Večer a ďalší deň zisťujeme, že sme tu už fajne zabehnutý. Asi to na nás vidno. Už nás tak neotravujú, všetko zisťujeme rýchlo a akosi…no už na nám žije ľahšie. Zároveň s týmto pocitom sa dostavuje este jeden – divný z toho, že ani nie za 4 dni ideme domov. Kde je sneh, zima, naša posteľ, české pivo, slovenský chleba a outsider, tiež práca a povinnosti.

Dnes sme boli aj na národnom cintoríne kde iste časom pochovajú aj Fidela, vyzeral super …cintorín, nie Fidel.

Ešte aby som nezabudol. Na Kube nie je McDonald’s (pochopiteľne), ale majú tu fast food sieť „El Rapído“, ktorá je úžasná. Naozaj najrýchlejší fast food na svete. Zo 4návštev dva krát dialóg vyzeral takto: Ola, bocadilo con Quesso? NO! Pizza? NO! Aqua? NO! Takže po vstupe a 30 sec zisťovania, že vlastne nič nemajú idete preč. Naozaj el rapído.

Dnes sme našli úžasný plagát a keďže bol 30rokov starý a chceli zaň 30CUC, chceli sme si to premyslieť. Nakoniec sme sa rozhodli, že ho chceme, ale už bolo zatvorené, takže nič – sakra.

Večer, teda po slušnom počte piviek a lúčení s Karibskou rodinkou nasadáme na plný autobus do Varadera V autobuse si ľudia spievali a hrali, ale nakoniec sme všetci pospali. Papá Santiago.

Po 15stich hodinách jazdy plnej zlámaných a strnulých údov a kostí sme vyliezli do 31stupňového Varadera.  Na naše milé prekvapenie centrum Varadera vyzerá fajn. Hotelové komplexy sú pred a za ním. Je tu len akosi čistejšie a drahšie. A menej starých áut a aj tichšie.

Ten kto má rád ticho a kľud by na Kube mohol zošalieť. Hluk ulice, silné hlasy Kubáncov, kohúty, psy, rôzne stroje…to všetko počuť 24hodín denne a do toho samozrejme hudba. Ja som po skúsenostiach zo Sýrie celkom zvyknutý a toto tu mi strašné nepríde, ale Peťka má z toho miestami peklo, rovnako ako Dán Peter.

Ubytujeme sa u skvelej pani (žije s ňou jej 94ročná mamina, ktorá nám dáva hodiny španielčiny). Pani nás chcela len niekam posunúť, ale potom sa zľutovala a spíme u nej. Do noci sa kúpeme na ukážkovej pláži. Ďalšie ráno sa idem potápať, loďou na dva ponory. Prvý je k vraku lode a druhý je ku koralu. Peťka sa celý deň slní na pláži. V ten večer ma chytila strašná hnačka. A bolo to husté, tak som zjedol našich zopár zázračných tabletiek čo by zabetónovali aj Gabčíkovo a zastavil som to (uvidíme do kedy).

Večer transport do Havany (taxíkom za rovnakú cenu ako za autobus).

Posledný deň so znalosťami cenových pomerov a znalosťami mapy Havany ideme do mesta nakupovať všakovaké darčeky pre všetkých aj pre nás. Urobili sme si príjemný posledný deň. Večer šup na letisko…a dlhá cesta domov.


18. 12. 2008 prílet na Kubu, hlavné mesto LA HABANA

19. 12. – 21. 12. 2008        LA HABANA

– MuseesiaY Monasterio De San Francisco Asís, Cámera oscura, Capitolio Natinal, Real Fábrica De Tabacos Partagás, Grand Teatro De La Habana, Museo De La Revolucion, Hotel Nacional De Cuba a 7 námestí

22. 12. – 24. 12. 2008        VIŇÁLES

– pohorie Siera de los Órganos, stolové hory tabaková farma, jaskyňa Grand Caverna, botanická záhrad El Jardín de Caridad, nástenná malba Mural de la Prehistoria, panenský ostrov Cayo Jutias

25. 12. – 27. 12. 2008        CIENFUEGOS

námestie Pargue José Martí, víťazný oblúk Arco de Triunfo, katedrála Catedral de la Purísíma Concepcién, pláž Rancho Luna

28. 12. – 30. 12. 2008        TRINIDAD

– pláž Playa Ancón, kostol Iglesia Parroquial de la Santísima Trinidad, Plaza Mayor

31. 12. – 03. 01. 2009        SANTIÁGO DE CUBA

– Parque Céspedes, Casa de la Cultura Miquel Matamoros, Casa de Diego Velázquez, výhliadka Balcón de Velázques, Plaza de Dolores, botanická záhrada Jardín de los Helechos,  pevnosť Castillo  El Morro, pohorie Siera Maestra, Parco Prehistorico, Museo Nacional de Trensportes, Aquario Baconao…

04. 01. – 05. 01. 2009        VARADERO

06. 01. – 07. 01. 2009        LA HABANA

Zkušenosti čtenářů

Eva Pupišíková

Ahoj Braňo,
moc pěkný cestopis. Mám jeden dotaz, před dvěma dny jsme se rozhodli pro cestu na Kubu na svátky (pravda trochu narychlo), takže hledám info a tipy na cestu. Dočetla jsem se, že celníci požadují zajištěné ubytování před příletem. Můžeš mi prosím dát kontakt na Helenu? Zkusila bych si domluvit ubytování na prvních pár dní.
Díky moc Eva

Vlastimil Mizera

tak jsem se začetl a musím říct, že dobré. Zkušenosti jsou hold k nezaplacení a mnohdy se někteé věci v průvodcích vynechávají takže oceńuji plným počtem bodů.
Jen mě napadlo, že jediný kdo nebude mít radost je Helena, také bych chtěl na ni spojení. V únoru odlétáme do Havany a nechci se nechat nasměrovat od nějakého úředníka do předraženého hotelu na kterém on získá bonus být v první řadě nějaké manifestace…je nějaká šance. Díky Vlasta

Petra Wanderburgová

zdravíme cestovatele!! Deník jsme přečetli jedním dechem a jelikož se do 10 dnů chystáme na Kubu, tak bychom si dovolili poprosit o kontakt na paní Helenu. jde nám hlavně o to na Kubě „dobře začít“ a nemít z toho hnedle trauma… jinak díky za tipy, už jsou zapsány v našem itineráři. Petra a Libor

Cubana

Jako zastoupení Cubany všem po cestování dychtícím rádi poradíme. Přibalíme letenku z Prahy, nebo jen po Kubě, turistická víza a rady/porady a tipy. Napište si, nebo nás navštivte na webu, či po dohodě u nás.

Vašek
Cubana:

Ahoj, pošli mi nějaký odkaz nebp kontakt na sebe…děkuji
můj mail [email protected]

Venca

Ahoj.

29.3.011.cestuji na Kubu.Napiš mi prosím kontakt na

paní Helenu rád bych první 1-2 dny po příletu strávil v Havaně u příjemných lidí a před odletem také.

Díky Venca.

Eva

Ahojky,
prosím taky o poslání kontaktu na paní Helenu (snad bude ještě fungovat). Díky moc. E

Peter

Ahoj, kedze mame naplanovanu cestu na Kubu vo februari, poprosim taktiez kontakt na Helenu, pripadne niekoho ineho. Dakujem.

Pavel Galko

Dobrý den,
lze ještě získat kontakt na paní Helenu?
Děkuji

Vašek

Prosím o kontakt na paní Helenu,
Díky moc

Juraj

Pekny vecer prajem,

tak isto rozmyslam nad vyletom do Havany. Pls. viete mi niekto poslat kontakt na pani Helenu?

Dakujem.

Kristýna

Krásný cestopis, zpočátku jsem to chtěla vzdát kvůli slovenštině, jelikož už nepatřím k těm, kteří v tomto jazyce slýchávali zprávy, ale okamžitě jsem se začetla a jazykové bariéry šly stranou.

V srpnu 2013 jedu na Kubu, konkrétně do Trinidadu, ale den po příletu a den před odletem bych potřebovala přespat v Havaně. Mohu požádat o kontakt na zmíněnou paní Helenu?

Děkuji,
Kristýna
[email protected]

Martin

Kolik by mel clovek pocitat rozpocet na osobou. Pokud se chce zdrzet na Kube na 10 dni s batohem?

Diky Martin

Eva Petlakova

I ja jsem chtěla poprosit na kontakt na pani Helenu, vždy je lepší získat cenné rady od někoho, kdo tam žije a hlavně umí česky. Děkuji email [email protected]

Přidej svou zkušenost nebo doplň informace

Odpovídáte na komentář:

Články v okolí