HedvabnaStezka.cz Pohora.cz SvetOutdooru.cz SvetBehu.cz TuleniPasy.cz Pádler.cz Festival OBZORY Expediční kamera SNOW Film fest Klub cestovatelů Praha/Brno

POSLEDNÍ DISKUSE

Pygmejové - děti džungle

Pygmejové - děti džungle

Pygmejové okouzlují mnohého antropologa i dobrodruha. Kdo by si nepřál nahlédnout do života pravěké společnosti? Dnes se však už Pygmejové nevěnují jen sběru a lovu, ale i boji proti invazi těžařských a turistických firem.



Lovci sú teraz lovení

Pygmejovia boli pre mňa celý život  čosi ako Marťania. Sem tam vidíte rozmazané zožltnuté čiernobiele fotografie malých ľudí ale ani vo sne Vás nenapadne, že sa s nimi niekedy stretnete. A ja som tú možnosť zrazu mal.

Vraj o nich písal už Homér a z gréčtiny voľný preklad znie „Veľký ako lakeť".  Ide o pôvodných obyvateľov Afriky, ktorý tu boli dávno pred Černochmi. Vraj sa o nich zmienil egyptský faraón 6. dynastie Pepi II, ktorý vládol najdlhšie zo všetkých faraónov a veľa toho teda videl. Tancujúceho Pygmeja mu priviezli kdesi z juhu z Núbie pred vyše 4200 rokmi. S veľkou pravdepodobnosťou však ani jeden z nich skutočného Pygmeja nevidel. Tí žili a žijú južnejšie než egyptské či grécke výpravy „dosahli".

 

Pygmejové, Kamerun

Teraz Pygmejovia žijú v sedmi štátoch Afriky. Ide o frankofónne krajiny a to Kamerun, Republika Kongo, Demokratická republika Kongo, Stredoafrická republika, Gabon, Rwanda, Burundi. Problém je nájsť pôvodných Pygmejov ešte nezmixovaných s „veľkými černochmi". V Rwande, Burundi či Ugande sú Pygmejovia iba opitými turistickými atrakciami a v džungli by sa stratili a nedokázali by uloviť tradičným spôsobom nič. Najviac „pravých" Pygmejov žije v primárnej džungli v trojuholníku Kongo - Stredoafrická republika -Kamerun v povodí obrovskej rieky Kongo (vždy na jej pravom brehu). A tak sme sa vybrali práve sem. Primárnej džungli sa ľudská činnosť ešte nedotkla. Je jasné že tohto šperku je čím ďalej tým menej. Africké vlády nedoceňujú toto bohatstvo a majú radšej dnešný zisk pred investíciou ktorú nechajú pre ďalšie generácie. Drevárske firmy les klčujú a keď strom rastie niekoľko generácii, drevári ho vyklčujú za hodinu. Ako ubúda pôvodný prales, ubúda zvierat a ubúda Pygmejov. Tí strácajú svoj pôvodný habitat, z lovu sa vracajú častejšie s prázdnymi rukami a sú nútení robiť námezdných robotníkov u svojich „veľkých čiernych bratov." Títo im často neplatia nič a dávajú im za tvrdú prácu iba najesť. Množstvo Pygmejov sa stalo dedičným majetkom Bantusských černochov. Bantú ich berie ako svoj majetok - ako otrokov ktorí nemajú žiadne práva. Miestna polícia, legislatíva toto schvaľuje a samotní Pygmejovia nemajú silu vzoprieť sa. Vo východnom Kongu (DRK) je dokonca bežné, že černosi Pygmejov lovia na mäso ako zver. Otroci a ľudia lovení na mäso. To nehovorím o dobách pred našim letopočtom, ale hovorím o roku 2010!

Výprava k Pygmejom je aj dnes návratom do doby kamennej do doby lovcov a zberačov. A aj to nie do neolitu ale musíme sa vrátiť ešte ďalej do mezolitu kedy sa už z lovcov a zberačov začali vytvárať pastieri a poľnohospodári. Pre mňa je to veľmi zaujímavé veď všetci naši predkovia sa kedysi až do roku 3000 prnl zaoberali zberačstvom. Ľudia sa zaoberali lovom a zberačstvom po viac ako dva milióny rokov. Už vyše 5000 rokov to väčšina z nás nerobí.  Možno párkrát za život ideme zbierať do lesa maliny, čučoriedky či hríby a poľovníci zastrelia zopár bažantov. Pre Pygmejov je to však stále ich život. A ja som to chcel zažiť!

Pygmejové, Kamerun

Dobrodružná cesta do srdca džungle

Vyrazili sme z hlavného mesta Kamerunu z Yaounde smerom na juhovýchod, smerom do najhustejšej džungle Afriky. Preplietli sme sa najprv tržnicami, ktoré obkolesujú každé väčšie africké mesto a vyrazili po prekvapujúco dobrej asfaltke. Tá však zrazu zmizla spolu s mobilným signálom a my sme začali nadskakovať. „Free Africa masage" začuli by ste v Keni. Do tejto krajiny však turisti nechodia a domáci ani nevedia, že je to divné, že nejdeme po asfalte. Naopak pre nich je divné ak sa po asfalte ide. Cesta sa zužuje. Odteraz už neuvidíme ani jednu reštauráciu, odteraz sa nedá kúpiť nič. Čo nemáme so sebou, nepotrebujeme. Jasné. Takže obed nebude. Posledných 30km ideme dve hodiny a vyzerá to teda že nebude ani večera. Začína pršať. V dažďovom pralese to nie je až také prekvapujúce. Zdá sa však že náš šofér autobusíka s tým nerátal. Šmýka ho zo strany na stranu až zrazu bác a stojíme. Zapadli sme. Vonku prší, ale čo už. S Ferom vyskakujeme von, zabárame sa po členky do lepkavej sýtočervenej hmoty, ktorú potom nevieme týždeň zo seba zmyť a vyzeráme ako Indiáni na bojovom chodníku. Teraz však nad farbou blata neuvažujeme. Snažíme sa udržať rovnováhu, ale riadne sa to kĺže. Osekávame konáre padnutého stromčeka, ktoré sú dôvodom toho, že stojíme. Potom naplno tlačíme. S Ferom, sme už z predchádzajúcich afrických expedícii (expedícia Kalahari február -marec 2000) zohraní. Pribiehajú pomáhať aj ostatní. Skrátim to, vytlačili sme no a zapadli znova. Domáce deti sú z toho nadšené a visia na rebríku nášho autobusu ako strapce hrozna. Smejú sa a ujúkajú a my ich vezieme asi 15 kilometrov kým zoskočia. Majú zážitok. „Les blanches"= „belosi", počuť z romantických chalúpok, ktoré míňame. Kde vedie cesta, tam si Bantuovia - černosi postavia ihneď svoje obydlie. Pokrivené ako keby tancujúce domčeky postavené z prútia a červenej hliny majú teraz každý privátny bazén. Čím viac prší sa mení na súkromné jazierko v ktorom sa čvachtá desiatka detí. Aj verím, že sa tu nekradne. Nie je čo. V tých domčekoch nie je absolútne nič. Hlinená dlážka, 1 - 2 rozhegané postele a tak je jasné, že väčšina spí na zemi. Žiadna elektrina, žiadny stôl. Muži sedia a popíjajú palmové víno, ženy v čistučkom oblečení (bez Persilu) a okolo tucet detí v tričkách futbalových klubov. „Etó prezidentom" Hlásajú nápisy. Etó však vie, že na Paula Biyu nemá -ten je prezidentom už celých 28 rokov a keby videl, že ho chce niekto ohroziť, tak by mu to riadne spočítal. Biya žije väčšinou vo Švajčiarsku a voľby vyhráva s 99% istotou. Volá sa to „ Africká demokracia."

O Pygmejoch ani chýru ani slychu. Zvečerieva sa, je tma a my ideme cestičkou kde sa s iným dopravným prostriedkom neminieme a kríky nám z obidvoch strán rajbujú náš dopravný prostriedok. Už ani nedúfame, že dnes na miesto dorazíme. Tých 4,5 hodiny ideme už 13 hodín a ešte nie sme na konci. V tme sa snažím rozoznávať tie romantické domčeky a pozerám do ktorého zateká asi najmenej, kde sa zložíme. No zrazu sme tu, pri rieke Dja („dža"), ktorá je už v povodí veľkého Konga. Dja okružuje džungľu a takto ju chráni pred drancovateľmi. Nebyť tejto prírodnej prekážky džungľa by neostala takto panenská. Spoločnosti ťažiace drevo a pytliaci by všetko zničili. Dja je pôvodný, relatívne ľahko dostupný prales, ale rieka ho chráni. Ťažiť tam drevo a preplavovať ho cez rieku sa ekonomicky neopláca. V miestnych močariskách sa utopilo úž veľa černochov a tí tvrdia, že Dja je plné zlých duchov. Tam nevstúpia.

To čo ostalo zachované je také unikátne, že UNESCO si Dja zobralo pod svoje krídla.  Stretávame sa s Marcielom, ktorý nás tu už týždeň čaká a pripravuje nám pôdu. Idem na polícii vybaviť formality a následne vstup do národného parku. Nič tu nie je ale vstupné zaplatiť musíte. Klasická Afrika. Veď tu platíte za to, že tu nič nie je.  Potom pešo prejdeme k rieke a čakáme. „Sú tu krokodíly?": pýtam sa.  „Nie, nie, iba malé": odpovedá so samozrejmosťou Marciel. Inak má pravdu, veľké sú už dávno zjedené. Krokodíla totižto chytíte ľahko. Stačí mu večer zasvietiť baterkou do očí a on stuhne. Potom mu ľahko chytíte a zaviažete papuľu a následne už iba mňam mňam.

 

Pygmejové, Kamerun

„Takže preplávame?" „Nie pirogy prídu." Čakáme a Africká organizácia funguje dokonale. Marciel týždeň náš príchod pripravoval, ale ja naozaj nevidím čo pripravil. Komáre štípu, je strašne dusno a my čakáme. Bola toto samička Anofelesa? Buchch. Či táto tlap, tlap. Oháňajúc v dlhých nohaviciach, dlhých rukávoch sa potíme a sprejujeme nie parfumom ale špeciálnym repelentom do džungle. Pirogy nakoniec prídu. Našťastie je totálna tma inak by sme do toho asi nesadli. Sadneme a piroga sa okamžite začne ponárať. „Ste ťažkí, ste ťažkí" Snaží sa Marciel vyriešiť situáciu. Piroga však naďalej klesá ku dnu. „Vystúpte!" „Batožina musí ísť v druhej piroge. Na jednu pirogu iba jeden a nehýbte sa. Ne- hýb- te- sa. Nehýbať, nedýchať" Nakoniec na týchto originálnych dielach vytesaných z jediného stromu, aj keď s mokrými zadkami,  rieku preplavíme. Neskôr rieku splavujeme a zisťujeme, že hladina je od okraja pirogy vždy iba zopár centimetrov. Ako sme to večer zvládli nevieme, ale zvládli.

To sme však ešte iba na začiatku. Je tmavá noc a my sme od Pygmejov ešte poriadne ďaleko. „Základné veci na chrbát, nasadiť čelovku. Stany a veľké bágle, stravu, vodu nesú nosiči"..  a my vchádzame do pralesa. Všade to šuští, cvrngá, cvrliká, štípe, je neuveriteľne dusno. Šmýkame sa, nič nevidíme, potkýname sa o korene stromov, ktoré sú tu prakticky všade. Ako dlho pôjdeme? „Hodinku a čosi" odpovie Marciel. Ok hodinku, to by som preložil ako dve hodiny, ale to „čosi" mi znie podozrivo a je jasné, že sa treba pripraviť na všetko. Vyrážame. Po chvíli sa zastavíme u bantusského domčeka. „Sú tu hady?": pýtam sa v takej bujarej nálade prameniacej z číreho zúfalstva, kedy čakáte jasnú odpoveď, že nie. Raz na Bora Bora som sa spýtal „či sú v tejto lagúne žraloky?" a odpoveď bola „samozrejme". Nemusíte sa obávať, samozrejme že tu sú" Takže podobnú odpoveď ktorá vždy zamrazí som dostal aj teraz. „ Včera sme zabili dve mamby" ufff. „Aa a môj švagor práve hovorí, že on zabil ďalšiu aj dnes". Dodáva pán domu ako keby hovoril že zabil komára.

Dnes som sa vrátil z Viedne a v Haus des Meeres som mamby videl. Majú nádherné zelené mamby a nádherný popis, ktorý ich charakterizuje ako najrýchlejších jedovatých hadov sveta. O mambách Vám porozprávam inokedy.

„Pokračujeme!" zavelím a džungľa sa ešte zhusťuje. „Toto je primárny prales" vysvetľuje Marciel. „Tento les ešte ľudská ruka nezničila. Nikto sem nechodí. Rastie to tu takto odjakživa. Žiadne cesty, žiadne chodníky, nič, iba vysokánske stromy a príroda. Takýto prales majú zvieratá najradšej. A kde sú zvieratá sú aj Pygmejovia, ktorí sú lovci."  Len aby mňa teraz niečo neulovilo myslím si a myslím na to či to ostatní zvládnu. Vidieť iba slabé blikajúce svetielka bateriek a v hustom lese sa pohybujeme krkolomne, svetielka miznú a opäť sa po tom ako obídeme širokánsky strom zjavia. Robíme hluk a je nás veľa, nosičov je 2x toľko ako nás veď predsa len sme tu obrovskou atrakciou. Zdá sa mi, že polovicu nosičov neplatíme a idú s nami iba zo zvedavosti. Černoch by sám do pralesa nevstúpil. Černosi sa pralesa boja. Belgičania kedysi černochov nútili pracovať v pralese a keď odmietali hrozili im smrťou. Veľa z nich si vybralo radšej smrť ako ísť do pralesa kde podľa nich žijú zlý duchovia. A my sme teraz tu. Sme všetci? Predstavujem si leoparda, ktorý útočí na toho posledného so skupiny...

Ženie ma však pocit, že za každou veľkou vecou v živote, ktorá stojí za to je veľa námahy, veľa risku a veľa premáhania sa. Je mi jasné, že vidieť Pygmeja v tejto dobe je luxusom. Ide o extrémne vzácny okamžik, porovnateľný s tým keď na aukcii kúpite starožitnú sochu, jedinú svojho druhu. Vidieť život Pygmejov priamo v pralese je ako  vidieť vo voľnej prírode obrovskú gorilu. O 20 rokov možno tento originálny zážitok nebude možný. Všetko sa bude odohrávať v akýchsi zoologických záhradách s hercami...Neviem ako dlho ešte pôjdeme, neviem či tam vôbec prídeme. Neviem čo uvidíme. Viem len, že malých Pygmejov aj veľkých goríl ubúda a hrozí im absolútne vyhynutie. A to ma ženie tú noc vpred.

Pygmejové, Kamerun


21.03.2010, Ľuboš Fellner


Diskuse


aleš
aleš
Moc hezké fotky. Docela mě tato oblast světa zajímá a nevím, jak je náročné tam cestovat. Zvažuji cestu a budu rád za všechny zkušenosti o lidí, kteří tam byli.
21. 03. 2010, 22:49:46
eva
eva
Kdy se tam chystáš? Na vlastní pěst či s nějakou CK?
22. 03. 2010, 08:53:07
Ahoj. Priznam sa ani som nevedel ze tu moj clanok visi a som prekvapeny kolkymi reakciami. Ak mate cestovanie radi a najdete si cas najblizsi vikend, tak Vas srdecne pozyvam do bratislavy na cestovatelsky festival, kt tu organizujem vid: www.cameraslovakia.sk Ked pridete ohlasite sa, ze ste z Moravy ci Cech tak Vas pozyvam na dobry karibsky rum. Program je tento rok velmi fajn. Ja budem rozpravat o najnovsej ceste do Severnej Korei - prenajali sme si lietadlo a leteli k Mt. Paekdu, potom o peknej ceste Madagaskarom a slusnej expedicii Cad - Ennedi. Vsetko zrealizovane za posledny rok. Bude tam vsak toho ovela viac. Ahoj!
18. 01. 2011, 00:24:15
jirka
jirka
Mohu se zeptat, Luboši, je takových míst, kde můžeme najít Pygmeje jen minimálně poškozené civilizací více? Většinou se jezdí jen na místa, kam zavítá každý lovec snímků.
22. 03. 2010, 07:42:42
Lubo
Lubo
Ahoj.- Uz som tu. odpovedal som v danom Fore. vsetko odpoviem na mojom maily a taktiez srdecne pozyvam na festival pres vikend. Lubo
18. 01. 2011, 00:25:58
jirka
jirka
A jak je vlastně Kamerun bezpečný? Myslím tím politicky i pokud jde o místní kriminalitu.
22. 03. 2010, 07:47:09
Me tedy clanek naopak velmi zklamal. Nedovedel jsem se zhola nic noveho, jen same klise, nic konkretniho a popravde jsem vubec nepochopil o co autorovi slo a co jej k takove ceste vedlo. A zaver clanku, kde hodnoti vyznam sveho "luxusniho" zazitku???? Nevim zda-li se pouze autor spatne vyjadruje (nebo ja ho spatne pochopil)?...... a jeste jedna fakticka: tetovana cernoska v satku neni pygmejka.
22. 03. 2010, 15:43:04
Lubo
Lubo
Dany mas absoluitnu pravdu, je to napsano absolutnme debilne a doufam ze takhle jsem to nenapsal. Myslim ze to nekto proste skratil - upravil. A ta cernoska nie je cernoska ale je to kmen Mbororo, co je podskupina Fulani. Srdecne pozyvam na Camera Slovakia.
18. 01. 2011, 00:30:25
lenka
lenka
Já sem se chtěla zeptat jestli ty zeny nědy opustili svou rodnouzem jestli nějaké prostě jeli do česé republiy?????????di za odpověd
17. 05. 2010, 21:09:49
Ja jsem byla v Kamerunu letos a navstivila pygmee take, ne ale v Dja kam jsem se bohuzel nedostala diky rozbijejicimu autu neustale ktere tedy chtelo jezdit jen po asfaltu, ale jak jsme prijeli na jen pistu, tak sup kolo dolu i s osou. Takze me prani jet do Dja nevyslo. Ale jeli jsme do Campo Ma'an a tam jsme navstili pygmee. Bohuzel ti uz byli zkazeni turisty a co si nejvic prali za darky bylo vino a cigarety. Ale navsteva v jejich vesnicce byla zajimava stejne. Videt jejich zivot, ptat se napr. jak to delaji, kdyz onemocni, jak se dostanou k doktorovi apod. Na tuhle otazku se smali, ze doktory nepotrebuji, ze maji svou medicinu, ktera funguje lepe. Ale, mam vyhrady k clanku take, zejmena k tomu srovnavat vlastne pygmee s gorilama, "Vidieť život Pygmejov priamo v pralese je ako vidieť vo voľnej prírode obrovskú gorilu". Je to sice do jiste miry pravda, ale stejne mi to pripada trochu prehnane nebo jak bych se vyjadrila.
02. 09. 2013, 11:06:43

Sem vložte diskusní příspěvek.


 
 +   = 
*napište slovy, kolik je pět plus pět
 
* - antispamový filtr není vyžadován u registrovaných přispěvatelů
 

RSS této diskuze

CESTOVATELSKÝ TWEET

Zase chytam wifi nekde v p....i sveta, abych napsal ze ziju :).