07.12.2008
Večer, prílet do Ammanu. Na letisku trvalo dosť dlho, kým sme dostali do pasov víza, naše batohy nás už čakali (našťastie). Taktiež cesta z letiska trvala dosť dlho. Každý z miestnych nás nahováral na taxík, ale my sme tvrdošijne čakali na autobus, čo sa nám aj vyplatilo. Boli sme jediní turisti v celom okolí; a plní očakávania, čo nám táto cesta prinesie. Z autobusu nás vysadili niekde v meste, neskôr sme pochopili, že to bola autobusová stanica Abdali. Odtiaľ nás taxikár odviezol priamo do centra, kde sme mali rezervovaný hotel Palace. Ten teda ani zďaleka nevyzeral tak vábne ako na fotkách na internete. Izba ja kúpelňa boli podpriemerné, ale povzbudilo nás množtvo turistov, ktorí tu tiež (zrejme podľa odporúčania Lonely Planet) našli útočisko a povedali sme si, že dve noci to nejako vydržíme a radšej sme sa vydali na prvú večernú prehliadku mesta.
08.12.2008
Amman je smradľavý a špinavý. Vyšli sme na Citadellu, odkiaľ sme mali celú metropolu ako na dlani. Potom sme sa pokúšali dostať do mešity, ktorá je údajne verejnosti prístupná, ale aj tak nás tam nepustili. To najlepšie prišlo až večer, objavili sme jednu skvelú pekáreň s prehnane sladkými, ale výbornými syrovými koláčmi.
09.12.2008
Autobus do Wadi Musa sme zohnali ľahko, cesta trvajúca tri hodiny prebehla bez problémov. Akurát nás vo Wadi Musa hneď na autobusovom nádraží odchytil chlapík, ktorý nám ponúkol hotel a zadarmo odvoz do Petry a tomu sme naleteli. Ako sme neskôr pochopili, bol to najhorśí hotel počas celého nášho pobytu v Jordánsku. A ešte aj úplne najďalej od Petry.
Po dvoch nociach, ktoré boli neuveriteľne chladné a v hotely strašná zima, sme boli radi, že to tam opúšťame, smer Aqaba.
Ale zato Petra bola nádherná. Kúpili sme si dvojdňové lístky. Prvý deň sme si pozreli základné pamiatky, spolu s húfmi iných turistov, kochali sme sa pokladnicou a dali sme si skvelý mätový čaj u beduínov.
10.12.2008
Ráno vyrážame plní energie znova do Petry. Lozíme po skalách a kocháme sa všetkou tou nádherou a fotíme čo sa dá. Večer sa ledva doplazíme do reštaurácie na večeru, ale tá nám dodá sily a ešte sa rozhodneme šlapať do kopca pár kilometrov, až do hotela. Za každou zdolanou zákrutou sa nám zdá, že tá ďalšia už bude posledná...cesta je nekonečná a fúka studený vietor...v tom pri nás zastavuje auto, jeden z pracovníkov hotela, ktorý tam má cestu. Nasadáme k nemu do auta a sme radi za ten kúsok zvezenia, na pešo by to bolo ešte dobrých desať minút do kopca.
11.12.2008
Ráno opúšťame hnusný hotel a tešíme sa na teplo v Aqabe. Autobus odchádza len čo do neho nasadneme, je plný miestnych. Za tri hodiny sme v Aqabe
Nájsť hotel ale nebolo až také jednoduché ako sme si mysleli. Ceny oproti Lonely Planet stúpli na dvojnásobok a mnohé boli obsadené. Je síce mimo sezóny, ale štvrtok a do Aqaby sa zbiehaju miestni z celého Jordánska, začína im víkend.
Hotel sme nakoniec našli, síce za vyššiu cenu ako sme pôvodne očakávali, ale veľmi pekný a príjemný.
Tak sme sa teda celkom vytešení z hotela a pekného teplého počasia hodili do šlapiek a utekali na pláž.
Teda hľadať taxík, ktorý by nás tam odviezol. Ceny nám opäť vyrážajú dych, lebo za jednu cestu chcú 5JD. Do jedného sme teda nasadli, ten nás odviezol až takmer k saudsko-arabským hraniciam, ale všetky pláže sú ohradené plotom a vstup je len cez Royal Diving Club, kde od nás pýtajú 15JD na osobu, čo nemienime ani náhodou zaplatiť.
Taxíkom za ďalších 5JD sa teda necháme odviezť na jedinú verejnú bezplatnú pláž, ktorá je ale plná miestnych, čiže nie je šanca vyzliecť sa do plaviek. Ako jediní turisti sme tam aj tak príliš nápadní. Tak sa teda prechádzame hore dole, užívame hrejivé slnko na pokožke a v mori si namočíme aspoň nohy. Večer sa necháme odviezť taxíkom za ďalších 5JD. Dávame si výbornú (aj keď predraženú) večeru.
12.12.2008
Zaplatili sme si pláž Barracuda. Nakoniec sme skončili pri bazéne Diving Barracuda Club, ale ako sme neskôr skonštatovali, aj to bola celkom príjemná voľba. Večer sme už nešli do Alibaby, ale našli sme oveľa lacnejšiu a peknú reštauráciu s milou obsluhou.
13.12.2008
Nechali sme sa odviezť do klubu Murjan, má krajší bazén a bližšie na pláž, ale opäť verejnú...Sú s nami aj nejakí Rusi a Francúzi. Hneď je to lepší pocit a pláž je našťastie takmer vyľudnená, konečne sa teda nahodíme do plaviek a ideme sa okúpať. Voda je príjemne teplá, jednoducho nádhera. Fúka silný vietor a výstup z mora je trochu problematický. Sme trochu doškriabaní od koralov a ja mám dokonca pamiatku od morského ježka, ale spokojní s kúpeľom v slanej vode. Večer sme opäť zavítali do „našej" reštaurácie, kde nás už srdečne vítajú.
14.12.2008
Dnes sme sa rozhodli len tak potulovať po Aqabe. Konečne sme vymenili v banke peniaze, zašli na Aqabský hrad a do „našej" reštaurácie. Na večer sme si kúpili pivo, jordánske aj Hooegarden. Dokonca sme si kúpili vopred aj lístky na klimatizovaný autobus na zajtra do Ammanu, obehli zrúcaniny starej Aqaby (Ayla), dali si osviežujúci ovocný koktejl a deň zbehol neuveriteľne rýchlo.
15.12.2008
Presun do Ammanu o 9.00 ráno. Cesta trvá štyri hodiny a sme radi, že sme si priplatili za JET autobus a nešli minibusom päť hodín.
V Ammane nás hneď odchytil taxikár so slušnou angličtinou a hneď nám aj dohodil prenajatie auta. Z Ammanu sa nám podarilo šťastne vymotať a ja som potom s malou dušičkou presadla za volant. Ani sme sa nenazdali, boli sme v Madabe. Hotel sme našli rýchlo a ešte rýchlejšie sme utekali dať si nejaké jedlo.
16.12.2008
Máme za sebou vydarený deň pri Mŕtvom mori. Ráno sme po raňajkách zmenili hotel, čo sme si dohodli už včera večer a vydali sme sa autom k Mŕtvemu moru, plní očakávania a ja trochu s obavami zo šoférovania (to nakoniec prebehlo bez problémov).
Najprv sme zastavili na Hore Nebo (miesto, odkiaľ videl Mojžiš zasľúbenú zem).
Potom hor sa na Ammansku pláž. Vstupné je síce 12JD, ale tentokrát vôbec neľutujeme. Je tam všetko nádherne, hlavne málo ľudí, „ohlušujúce" ticho a kúpanie v Mŕtvom mori, ktoré je až odporné slané, ale jedinečné. To treba jednoducho zažiť...
Potvrdilo sa nám, že požičanie auta bolo dobrým rozhodnutím, lebo kľukaté, prudko stúpajúce a klesajúce cesty sú očarujúce a žiadnym autobusom alebo taxíkom by sme si to tak neužili.
Večer sa spokojní posadíme do reštaurácie a rekapitulujeme svoje pocity. Zajtra nás čaká veľký okruh a teda skoré vstávanie.
17.12.2008
Ráno nás už o pol šiestej zobudil muzeín z neďalekej mešity zvolávajúci na modlitbu.
Vyrazili sme na dvoj hodinovú cestu do Karaku. Scenéria okolo cesty je nádherná. Hrad nás nesklamal, je obrovský. Ďalej sme sa rozhodli pokračovať na juh až k Sati a tam si pozrieť Lotovu jaskyňu. Značenie ale bolo tak chabé, že sme Sati prešli o pekných pár kilometrov a museli sme sa vrátiť. Keď sme jaskyňu konečne našli, po mnohých pristaveniach a vypytovaní sa miestnych, tak sme boli sklamaní, že k videniu je tam toho dosť málo. Nevadí.
Vraciame sa späť k Mŕtvemu moru a prechádzame okolo neho po jeho celej dĺžke po Dead Sea Highway a to rozhodne stojí za to. Pohľady, ktoré sa nám ponúkajú nás nútia viac krát zastaviť a kochať sa nádherou do tyrkysova sfarbených lagún a okolitých skalnatých hôr.
Keďže cesta ubehla rýchlo, rozhodli sme sa ešte zájsť do Betánie v Zajordánsku, k miestu krstu Ježiša Krista. Tam sme ale dorazili o pol štvrtej a údajne majú otvorené do tretej, nechali sme to preto na zajtra.
Sme unavení z množstva km najazdených po kľukatých cestách a musíme ešte niekde natankovať.
18.12.2008
Dnes máme v pláne Makawir (Machaerus) s pozostatkami Herodovho hradu, kde bol údajne popravený Ján Krstiteľ a Betániu v Zajordánsku, miesto krstu Ježiša Krista.
Makawir leží asi 20km južne od Madaby, ale cestička do hôr je taká úzka a kľukatá, až sa nám zdá, že ideme nekonečne dlho. Vynaložené úsilie ale stojí za to. Pozostatkov síce nie je veľa, ale krajina okolo, impozantný skalnatý kopec, na ktorom hrad kedysi stál a kamenné schody vedúce k terajšej zrúcanine, nám priam vyrážajú dych. A celé je to uprostred krajiny nikoho, dookola samé skaliská a obrovské kopce. Fúka šialený vietor, sme vďační za naše super vetrovky s kapucňami. Štveráme sa hore, lapáme po dychu a kdesi v diaľke vidíme beduína pásť kozy. Beduíni so svojimi zvieratami sú jedinými obyvateľmi týchto hôr, žijúci v kamenných jaskyniach , ktorých je tu neúrekom.
Naša ďalšia zastávka mala byť Betánia, to sa ale potrebujeme dostať dole z hôr k Mŕtvemu moru a napojiť sa na hlavnú cestu. Neďaleko Makawiru je dedinka Az Zara a tiež tabuľa, že tade vedie aj cesta k moru, tak sa ňou po chvíli váhania pustíme. Cesta sa však postupne stráca a nastupuje prašná štrková a chodia po nej len obrovské nákladiaky, ktoré tu ťažia akési kamene.
Jedného šoféra sa pýtame, či cesta skutočne vedie k moru. Nehovorí ale anglicky, ukazujeme mu arabský prepis v našej knihe, načo nám on rukou ukazuje, nech len pekne ideme ďalej. Trochu neistí sa teda púšťame ďalej, ale cesta sa za chvíľu stratí, ideme po štrkovisku. Naše malé auto dostáva poriadne zabrať. Ledva sa uhýbame nákladiakom, miesta je málo a pod nami priepasť. Všetci na nás divne pozerajú, turistov tu iste nevidia každý deň. Keď sa úsek konečne rozšíri, pýtame sa ďalších robotníkov, či ideme správne a oni nám opäť rukami ukazujú, že máme ísť ďalej, hoci my máme pocit, že už ani nie je kadiaľ ísť. Dvaja z nich sa nakoniec rozhodnú, že pôjdu pred nami s jeepom a ukážu nám, kade ísť. Po nekonečnom natriasaní je auto úplne zaprášené, ale našťastie stále pojazdné. Tí dvaja Jordánci nás vyvedú až na starú asfaltku, za čo sme im veľmi vďační a pokračujeme dolu neuveriteľne strmou a kľukatou cestičkou, až sa nám podarí napojiť na hlavnú Dead Sea Highway a my si vydýchneme. To teda bol adrenalín, ale výhľad na Mŕtve more opäť zabodoval.
Pokračujeme do Betánie, kde absolvujeme prehliadku spolu so skupinkou Američanov a sprievodcom, keďže v tomto stráženom militarizovanom pásme nie je dovolené pohybovať sa voľne. Na každý takýto výjazd musí mať autobus povolenie a my musíme nahlásiť našu národnosť. Zdržať sa smieme len hodinu.
Dostávame sa k údajnému miestu krstu, vidíme pozostatky kostolov a nový kostol Jána Krstiteľa, ktorý dali postaviť v roku 2003 grécki ortodoxní veriaci. A zastavujeme sa pri rieke Jordán, tu je jediný úsek na jej 200 km vzdušnou čiarou meranej dĺžke, kde je civilistom dostať sa priamo k nej. Rieka tvorí hranicu medzi Jordánskom a okupovanou Palestínou (Izraelom) a územie okolo nej je prísne strážené armádou. Je tu ale zvláštne, to prastaré miesto núti k zamysleniu.
Z Betánie sa vraciame na hotel. Sme dohodnutí, že majiteľ požičovne si príde vyzdvihnúť auto do Madaby priamo pred hotel, za extra poplatok 10JD.
19.12.2008
Na dnes sme si nechali prehliadku Madaby. Ráno sme sa vybrali do ulíc, ale rýchlo sme pochopili, že si toho veľa nepozrieme, lebo je piatok a takmer všetko zatvorené. Menili sme narýchlo plán a vybrali sme sa autobusom do Ammanu a odtiaľ sme si zaplatili taxík do Jerashu (autobusom by to bolo asi na dlho, lebo všetky nástupištia zívali prázdnotou a kým by sa nejaký autobus naplnil, dosť by sme sa načakali).
Ráz krajiny, cez ktorú prechádzame, je iný, kopce zelené, plné života, na rozdiel od vyprahnutej púšte, ktorú sme vídali doteraz.
Jerash sme si prezreli za dve hodiny. Boli sme nadšení z rozľahlosti komplexu a jednoduchej krásy a mohutnosti pozostatkov, ktoré sa tu zachovali.
Taxikár nás čakal v malom obchodíku so suvenírmi u svojich priateľov. Tí nám ukázali ako sa plnia sklenené fľaše pieskom a vytvárajú v nich rôzne obrazce. Tento suvenír nájdete po celom Jordánsku. Samozrejme sme sa ja my nechali nahovoriť na vyhodnú kúpu.
Potom sme sa vrátili späť do Ammanu, stihli si dať chutný a veľmi lacný falafel a odviezli sme sa autobusom späť do Madaby.
20.12.2008
Posledný celý deň v Jordánsku. Taxík na letisko na zajtra ráno sme si objednali už včera.
A konečne prišiel rad aj na Madabu, kde sme ubytovaní až šesť nocí, ale k miestnym pamiatkam sme sa ešte nedostali.
Začali sme Madabským múzeom, kde bolo pár zaujímavých mozaík a mne sa páčili hlavne beduínske odevy z rôznych oblastí Jordánska.
Potom sme išli do Archeologického parku, kde sa nachádza taktiež madabská mozaikárska škola a do kostola Apoštolov.
Neďaleko nášho hotela sa nachádza St. George Church so slávnou mozaikovou mapou.
Obehli sme zopár obchodov so suvenírmi a neodolali sme a kúpili sme si jednu z mozaík a ručne maľovanú porcelánovú misku.
Po návrate do hotela nás už na recepcii čakal jeho majiteľ a ako nám už sľuboval, zobral nás do jeho reštaurácie na Hore Nebo na večeru a tiež nás pozval do jeho domu na kávu, čo bolo veľmi príjemné. Mali sme možnosť nahliadnuť do jednej jordánskej domácností.
Ešte posledná prechádzka po madabských uličkách a posedenie s recepčným z hotela, ktorý je mimochdom Egypťan, pri čaji a dvojtýždňová dovolenka končí.
21.12.2008
Ráno taxík na letisko a odlet do Viedne.
